Slovenská technická univerzita je jedna zo sedemnástich výskumných inštitúcií, univerzít a zástupcov súkromného sektora, ktoré spolupracujú na projekte BIONEXGEN, podporeného zo siedmeho rámcového programu EÚ.

Konkrétne ide o tím doktora Martina Rebroša z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie.

Medzinárodné tímy hľadajú v rámci tohto projektu novú generáciu tzv. biokatalyzátorov, ktoré by bolo možné použiť na ekologicky efektívnejšie výrobné procesy v chemickom priemysle.

Biokatalýza je proces modifikácie látok bežne dostupných v prírode na vzácne látky potrebné v priemysle pomocou mikroorganizmov.

Podľa anotácie projektu sa výskum sústredí na návrh a optimalizáciu enzýmov, rozvoj modifikovaných mikroorganizmov, ktoré by boli odolné voči teplu, tlaku a nízkemu pH a napokon integráciu biotechnologických postupov do konvenčných výrobných chemických procesov.

Lieky, potraviny, čistiace prostriedky

Nové postupy nájdu uplatnenie pri výrobe liekov, prídavných látok do potravín, do kozmetických a čistiacich prípravkov, či pri výrobe hnojív a pohonných látok.

Výhodou však bude väčšia využiteľnosť obnoviteľných zdrojov a technológií, ktoré prispejú k zníženiu emisií skleníkových plynov.
Ďalším pozitívnym efektom bude, že pôjde o postupy, pri ktorých sa spotrebuje výraznej menej energie a vznikne pri nich výrazne menej toxických odpadov.

Technologické postupy, pomocou ktorých dnes vyrábame vzácne chemikálie, totiž trvajú často príliš dlho a zahŕňajú v sebe viacero komplexných a na seba nadväzujúcich postupov, ktorých vedľajším efektom je toxický odpad.

„Byť súčasťou tohto projektu je veľkým ocenením pre náš tím. Biokatalýze sa venujeme na Slovenskej technickej univerzite dlhodobo, máme špičkové laboratória a prístroje a náš aplikačne zameraný výskum nachádza uplatnenie vo výrobe. Vieme totiž realizovať výskum priamo u nás vo všetkých jeho častiach – teda od základného v podmienkach laboratória až po výrobu vo veľkých množstvách,“ hovorí Rebroš.

„Platí totiž, že to, čo sa podarí v malom množstve v rámci základného výskumu, nemusí vyjsť pri výrobe vo veľkom, resp. výroba si žiada ďalšie modifikácie, ktoré dokážeme zabezpečiť,“ dodáva.

Jeho tím spolupracuje v rámci projektu predovšetkým s Univerzitou v Manchestri a v Londýne, ako aj s Dánskou technickou univerzitou a Českou akadémiou vied.

Rýchlejšia výroba bioetanolu

Rebošov tím sa už dlhodobo venuje využívaniu mikroorganizmov v biokatalýze. O aké mikroorganizmy pri výrobe konkrétnej látky ide a ako prebieha proces tzv. imobilizácie týchto organizmov, je predmetom patentovej ochrany.

Členovia tímu z Oddelenia aplikovanej biokatalýzy STU sú spoluautormi medzinárodného patentu na výrobu biopalív práve pomocou fermentácie s imobilizovanými mikroorganizmami. Výrobu biopaliva - bioetanolu, ktorý sa dnes povinne pridáva do pohonných hmôt, táto technológia dokáže skrátiť 9-násobne.

Ďalším prínosom je, že sa mikroorganizmy na tento proces dajú používať opakovane. Rýchlejšie a efektívnejšie dokáže tím vyrobiť aj palivo novej generácie – biobutanol.

Rebošov tím sa pritom nevenuje len biopalivám, ale rovnakú technológiu aplikuje aj pri výrobe bioaróm pre kozmetický priemysel, výrobe zložiek liečiv či prídavných látok pre potravinárstvo. Spolupracuje zároveň s viacerými firmami, takže ide o aplikovaný výskum.