Nájdeme si paradajky z festivalu Tomatina opäť v konzervách?

— Zuzana Vitková

Rozmýšľali ste niekedy nad tým, čo sa stane s tonami paradajok po festivale Tomatina, na ktorom sa touto zeleninou ohadzuje niekoľko tisícok návštevníkov? Európski vedci pracujú na projekte, ktorý zmení paradajkový odpad na biolak.

Nájdeme si paradajky z festivalu Tomatina opäť v konzervách?

Festival Tomatina, autor fotografie: Graham McLellan

Paradajky v konzervách, alebo konzervy v paradajkách?

Odpad z paradajkového festivalu predstavuje samozrejme len zlomok bioodpadu, ktorý priemysel na ich spracovanie vyprodukuje. Podľa štúdie vedeckého projektu BIOCOPAC sa iba v Európe vyprodukuje viac ako 200 000 ton paradajkového odpadu, ako sú šupy, či jadierka.
Medzinárodný projekt BIOCOPAC, ktorý je financovaný zo 7. rámcového programu Európskej komisie, priniesol spôsob, ako tieto zvyšky recyklovať.  Vedci zo šiestich európskych krajín (Taliansko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Česká republika a Lichtenštajnsko) vyvinuli lak na biologickom základe získanom z priemyselných rajčín. Lak sa bude nanášať ako ochranná vrstva na vnútorné a vonkajšie povrchy potravinových plechoviek.

Menej odpadu a emisií

Nový bioobal by mal byť  bezpečnejší  ako pre spotrebiteľa, tak aj pre životné prostredie hneď z niekoľkých dôvodov.
„Paradajkový lak“ má porovnateľné chemicko-fyzikálne vlastnosti s umelými  lakmi, ktoré sa v súčasnosti na ochranu kyslých jedál v konzervách používajú. Jeho  hlavnou zložkou však nie je umelo vyrobený polymér, ako napríklad epoxidová živica, ale biopolymercutin, ktorý je extrahovaný zo šupy plodu.
Používanie obnoviteľných surovín na výrobu bioživíc by malo zlepšiť aj pracovné prostredie v továrňach, či uľahčiť recyklovanie kovových obalov.
Ďalšou výhodou nového obalu je už spomínaná recyklácia bioodpadu. Potraviny a biologicky rozložiteľný odpad tvorí podľa Európsej komisie až 40 % odpadu, ktorý v EÚ končí na skládkach. Za priaznivých okolností sa tam odpad síce rozloží, no produkuje pri tom metán, ktorý prispieva k skleníkovému efektu. Je totiž  21 krát silnejším skleníkovým plynom, než oxid uhličitý.

A čo ekonomické záujmy?

Jedným z cieľov vedeckého projektu, ktorý končí  prvého decembra tohto roku je aj to, aby bol nový obal konkurencieschopný v porovnaní s ostatnými obalovými materiálmi. Konkurencieschopnosť by sa mala zvýšiť zlepšením kvality plechoviek a cenou nového materiálu. Projekt by mal pomôcť hlavne malým a stredným podnikom, pre ktoré je projekt v rámci 7. rámcového programu určený.
Biolaky čaká ešte vyhodnotenie chemicko-fyzikálnych a hygienických vlastností, ktoré musia byť v súlade s právnymi predpismi a normami EÚ. Očakáva sa, že do konca projektu budú všetky potrebné informácie skompletizované  a „paradajkové laky“ sa budú môcť začať presúvať z laboratórií do výroby.

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia