Likvidácia chemických zbraní v Sýrii

Organizácia od septembra, keď sa Sýria pod tlakom zahraničia stala členom Dohovoru o zákaze chemických zbraní, pracuje na likvidácii sýrskeho chemického zbrojného programu . Ten by mal byť kompletne zlikvidovaný do polovice roka 2014.

Nobelova komisia však niekoľko krát zdôraznila, že ocenenie OPCW nie je za prácu v Sýrii, ale za jej „intenzívnu snahu o obmedzovanie chemických zbraní“ počas jej vyše šestnásťročného fungovania.

„Nórska Nobelova komisia v minulosti už viacerými oceneniami zdôraznila potrebu zbaviť sa jadrových zbraní. Teraz hľadala spôsob, ako prispieť k odstráneniu tých chemických." uviedla komisia vo svojom tlačovom vyhlásení. Takisto poznamenala, že odzbrojovanie hralo dôležitú úlohu v poslednej vôli Alfreda Nobela, ktorý ocenenie založil.

Organizácia sídliaca v Haagu, ktorá úzko spolupracuje s OSN bola za svoju prácu nominovaná na Nobelovu cenu už v minulosti.

Boj proti chemickým zbraniam je jednou priorít EU do budúcnosti

„CBRNE, teda chemické, biologické, rádiologické, nukleárne a explozívne zbrane tvoria päťuholník hrozieb, v rámci ktorého sa práve chemické zbrane, použité už v prvej svetovej vojne, znova zneužívajú.“ hovorí delegát programového výboru 7. rámcového programu EÚ so zameraním na bezpečnosť a bývalý predseda Slovenskej akadémie vied, profesor Štefan Luby. „Ohrozenia a eliminácia chemických zbraní je aj predmetom nového programu EÚ Horizont 2020. V tomto kontexte je udelenie Nobelovej ceny OPCW aktuálne rozhodnutie“ dodáva.

Najkontroverznejšia Nobelova cena

Nobelova cena za mier často vyvoláva sporné reakcie. Najmä posledné dva roky čelilo rozhodnutie Nobelovej komisie kritike verejnosti. V roku 2011 získal cenu americký prezident Barack Obama a v roku 2012 bola ocenená Európska únia. Práve preto sa očakávalo, že tento rok cenu získa konkrétny jednotlivec a nie organizácia, či štátny predstaviteľ. Najväčšou favoritkou bola podľa médií pakistanská bojovníčka za právo žien na vzdelanie Malala Júsufzaiová, ktorá prežila útok Talibanu.

Diskusiu pravidelne vyvoláva aj otázka, či má udeľovanie Nobelovej ceny za mier zmysel. „K zlepšeniu bezpečnosti prispieva ocenenie nepriamo, exponovaním problému, jeho riešenie sa musí opierať o politické dohody a technické opatrenia.“ myslí si expert na bezpečnosť, Štefan Luby.

Slováci v OPCW

V ocenenej organizácii pracujú aj traja slovenskí experti, Ditta Cigániková, Katarína Grolmusová a Marián Ružovič.

„Pre mňa osobne je to česť a obrovská radosť, že práca organizácie bola ocenená po 16 rokoch jej fungovania. Zároveň je to pre mňa hrdosť za nás a za všetkých bývalých kolegov, ktorí už v organizácii nepracujú, medzi ktorými boli aj ďalší Slováci, ako napríklad Ervín Farkas, Ladislav Belický a ďalší. Táto cena pre nás znamená ešte väčšiu zodpovednosť pri plnení našich úloh vyplývajúcich z Dohovoru o zákaze chemických zbraní," uviedla pre TASR Ditta Cigániková.

Jej odbor sa zaoberá budovaním kapacity členských štátov Dohovoru o zákaze chemických zbraní v ochrane proti chemickým zbraniam a v prípade útoku chemickými zbraňami alebo hrozby ich použitia proti členskému štátu by koordinoval poskytnutie pomoci takejto krajine.