Odborníci sa nevedia dlhodobo zhodnúť na tom, koľko žije u nás medveďov. Ochranári hovoria o 300 až 400 kusoch, poľovníci uvádzajú čísla na úrovni až 2000 kusov. Pravda bude pravdepodobne niekde v strede.

Metóda priameho pozorovania medveďov, ktorá sa najbežnejšie využíva pri určovaní veľkosti populácie, má svoje limity. Sťažuje ju napríklad migrácia zvierat.

Presnejšie odhady by sme sa však mohli dozvedieť na jar roku 2015 vďaka projektu Štátnej ochrany prírody, ktorý sa v súčasnosti realizuje na Technickej univerzite vo Zvolene.

Vedci sa snažia získať údaje o veľkosti a pohlavnej štruktúre medveďa hnedého na základe nových genetických metód analýz neinvazívnych vzoriek trusu.  

Rovnakú metódu už v minulosti úspešne využilo Švédsko, Nórsko, Slovinsko, Chorvátsko, či Grécko.

Jedna bunka

Možnosti genetickej analýzy začali byť zaujímavé po objave polymerázovej reťazovej reakcie, vďaka ktorej dokážeme DNA analyzovať aj z malého množstva tkaniva, teoreticky aj z jednej bunky. DNA sa totiž namnoží v dostatočnom množstve, potrebnom pre analýzu.

Takto vedcom stačí pre genetické analýzy aj jedna bunka epitelu čriev, ktorá po prechode trusu črevným traktom zostane na povrchu trusu.

Výhodou neinvazívnych genetických vzoriek (najčastejšie je to trus, vlas, alebo chlp) je, že ich môžeme získať pomerne rýchlo bez bezprostredného styku s jedincom.

Vedci dokážu analýzou vzorky určiť genotyp, ktorý má každý medveď unikátny a spolu s ním napríklad pohlavie medveďa, či príbuzenské vzťahy medzi viacerými jedincami.  

„Takto sa nám podarí identifikovať minimálny počet jedincov s unikátnym genotypom. Celá metóda je založená na opakovanom zbere vzoriek trusu z tých istých jedincov, čo umožní získať podklady pre matematické modelovanie odhadov veľkosti a hustoty populácie,” vysvetľuje profesor Ladislav Paule, ktorý je odborným garantom projektu.

Analýzy sa budú potom vykonávať v molekulárnom laboratóriu Katedry fytológie Lesníckej fakulty pod jeho koordináciou. Toto laboratórium, určené na analýzy neinvazívnych vzoriek, funguje na univerzite už od roku 2006.

Prebieha zber

Vedci nezbierajú vzorky sami, keďže areál výskytu medveďa hnedého (vrátane okrajových lokalít) je na Slovensku pomerne rozsiahly.

„Pre zber vzoriek sme oslovili členov 370 poľovných združení, 82 lesných správ v 21 odštepných závodoch štátneho podniku Lesy SR, 10 ochranných obvodov Štátnych lesov TANAPu, pracovníkov Štátnej ochrany prárody SR, ako aj študentov Technickej univerzity vo Zvolene a dobrovoľníkov,” hovorí Paule.

Zber sa začal v polovici septembra a potrvá približne do konca novembra. Momentálne je väčšina vzoriek teda u zberačoch a na lesných správach a v priebehu druhej polovice novembra by sa mala dostať k vedcom do laboratórií. Podobný zber sa plánuje zopakovať aj o rok.

„Ukončenie zberu v tejto sezóne predpokladáme až po začiatku hibernácie medveďov, t.j. po tom, ako sa uložia k zimnému spánku. Zopakovanie zberu vzoriek uskutočníme v jeseni budúceho roku,” dodáva Paule.

Pre úspech projektu by bolo dobré, aby vzoriek bolo okolo 3000, teda asi tri krát viac ako je odhadovaný počet medveďov.