Pravdepodobnými kandidátmi na odpratávanie trusu sú už vyhynuté šváby čeľade Blattulidae.

Tím doktora Petra Vršanského z Geologického ústavu Slovenskej akadémie vied na to prišiel takmer omylom. Vedci sa pôvodne zamerali  na stravovanie týchto pradávnych švábov. Predpokladali, že konzumovali rovnakú stravu ako iné šváby z tohto obdobia.

Vedcom pomohlo mláďa švába Blattulidae, ktoré objavili v jantári v Libanone. Jantár pravdepodobne vyprodukovala araukária. Mláďa tu uviazlo a zanechalo po sebe koprolit, čo je skamenený trus.

Šváb patrí vyhynutému druhu, rodu a čeľadi. Vzorka mala 125 miliónov rokov, ale bola perfektne zachovaná a vedcov toho veľa napovedala.

Fosíliu študovali pomocou synchrotrónovej röntgenovej mikrotomografie, ktorá im umožnila vytvoriť virtuálnu 3D verziu švába a jeho potravy.

Prekvapením bolo, keď našli v truse relatívne veľké časti dreva. „Vo vnútri výlučku sa zachovala ďalšia stopa - stopa po potrave, ktorá obsahovala drevo. No a v tom dreve pozorujeme stopy mikroorganizmov, ktoré toto drevo pomáhali stráviť,“ napísal Vršanský na webe SAV.

Čiastočky dreva boli rozložené viac, ako by to dokázali šváby a mali hladké okraje. To znamenalo, že museli prejsť tráviacim systémom iného živočícha. Nikto iný ako dinosaury sa v tom čase neživil drevom.

Podľa Vršanského vedci doteraz žiadnych „upratovačov“ po dinosauroch nepoznali, a preto ostávalo záhadou, či výlučky po dinosauroch ostávali na zemi, kde potom bránili rastu trávy a iným rastlinám. To by znamenalo „pokles biomasy ale aj vysokú eróziu a tým výraznú zmenu krajiny na horotvornej úrovni,“ píše.

Zdá sa, že šváby Blattulidae trus odstraňovali aspoň čiastočne. Šváby boli v tom čase najbežnejším hmyzom vo väčšine oblastí.  

Väzby ostali

Dinosaury a šváby už dnes nežijú, ale väzba medzi nimi sa zachovala. Zaujímavé však je, že niekoľko súčasných švábov sa živí exkremetmi vtákov, ktorí sú predchodcami dinosaurov.

Vršanský upozorňuje aj na ďalšie spoločenské hľadisko zistení. „Využitie dreva a dôkaz mikroorganizmov (symbiontov) pomáhajúcich tráviť drevo je dôkazom o spoločenskosti ich nositeľov, prítomné len u organizmov, ktoré majú usporiadanie v mestách alebo štátoch, čiže u termitov a švábov,“ uviedol.

„A práve táto vzorka je dôkazom ich prítomnosti aj u ich dávnych predkov. Čistenie po dinosauroch sa im vyplatilo - boli odmenení endosymbionatmi a prvýkrát v histórii Zeme spoločenským spôsobom života,“ dodáva.

Vedci štúdiu o šváboch publikovali vo vedeckom časopise Plos One.  Výskum si však všimli aj viaceré svetové médiá vrátane National Geographic.

Medzi spoluautormi nájdeme aj ďalších Slovákov Patrika Vagoviča z Univerzity v japonskom Tohoku a Ľubomíra Vidličku z Ústavu Zoológie Slovenskej akadémie vied. Mimochodom ďalší spoluautor štúdie profesor Dany Azar získal za svoju prácu ocenenie osobnosť roka od libanonského premiéra.