Philip Munday z austrálskej Univerzity Jamesa Cooka robil výskum v oblasti koralových útesov pri Papue-Novej Guinei. Vplyvom zvýšenej aktivity podmorských sopiek je tam voda kyslejšia, než je obvyklé.

„Ryby sa všeobecne vyhýbajú pachu dravcov, čo je logické. V kyslých vodách ich ale naopak tento pach priťahuje a to je neuveriteľné,“ povedal Munday.

Ryby v tomto zmenenom prostredí plávajú ďalej od svojich prirodzených útočísk, sú aktívnejšie a tým znižujú vlastné šance na prežitie, pretože sú takto oveľa dostupnejšou korisťou pre predátorov, napísal Munday v štúdii, ktorú zverejnil odborný časopis Nature Climate Change.

Kyslosť oceánov zvyšuje proces absorpcie atmosférického oxidu uhličitého, ktorého more pohltí až 30 percent. Podľa štúdie austrálskeho vedca zodpovedá kyslosť morských vôd hodnotám, s ktorými sa počítalo. Ryby sa však zvyšujúcej sa kyslosti vody nedokázali prispôsobiť, hoci sa do tohto prostredia už rodia. „Zdá sa, že sa s tým nedokážu vyrovnať za celý svoj život," dodal Munday.

ČTK