Morská huba je dokonalým prírodným čerpadlom. Za deň dokáže vyfiltrovať od dvoch až do 20 kubických metrov vody na kilogram vlastnej hmotnosti. Vedci sa preto snažia zistiť, či by sme ich mohli využívať na takzvanú bioremediáciu, odstraňovanie znečisťujúcich látok prostredníctvom živých organizmov.

„Huby v sebe zhromažďujú značné množstvo znečisťujúcich látok, čím by mohli prispieť k zachovaniu kvalitnej vody, alebo dokonca až k vyčisteniu znečistených oblastí" uviedol pre magazín Horizontu 2020 Pierre Sauleau z francúzskeho Biotechnologického a morského chemického laboratória Univerzity Južného Bretónska.

Ohrozené sú more, aj obchod
Svet v posledných rokoch čelí výraznému znečisťovaniu oceánov a morí, a výnimkou nie je ani európske pobrežie. Nápor na čističky odpadových vôd ich často preťažuje, do pôdy aj vody sa dostávajú rôzne chemikálie, pesticídy, či lieky. Všetky tieto látky sa následne môžu dostať aj do mora, čo spôsobuje problémy v ešte väčšom meradle.

Znečisťovanie vôd spúšťa reťazec obmedzení, hrozieb a následkov. Jedným z nich je napríklad aj zber mäkkýšov, ktorý môže byť v znečistených oblastiach dočasne zakázaný. „To má vážny vplyv na hospodársku činnosť, vrátane cestovného ruchu, pretože zdravotné riziko platí aj pre kúpanie a rybolov v týchto oblastiach,“ upozornil pre magazín Horizontu 2020 Pierre Sauleau.

Zber a predaj morských plodov je pre Francúzov významným zdrojom príjmov. V rokoch 2010 až 2011 vyprodukovalo Francúzsko viac ako 84 000 ton ustríc a takmer 74 000 ton mušlí, pričom najnovšie vládne štatistiky ukazujú, že ich predaj vynáša krajine približne 500 miliónov EUR.
Aj preto sa Sauleau so svojím tímom snažia znečisťovaniu morí zabrániť, a to prostredníctvom výskumu filtračnej schopnosti morských húb.

Výskum, ktorý podnietili samotní producenti kôrovcov, umožnila najmä iniciatíva Európskej únie s názvom Axis 4, ktorá využíva finančné prostriedky z Európskeho fondu pre námorníctvo a rybárstvo. Zameriava sa pritom na projekty, ktoré vznikli v partnerstvách pobrežných komunít známych ako Fisheries Local Action Groups (FLAGs).

Tento výskum je pritom ukážkovým príkladom toho, aké potrebné je, aby sa vedci neizolovali od verejnosti a jej problémov. „Riziko pre výskumníka, pokiaľ ide o mňa, sa začína prerušením kontaktu s realitou v teréne. Odborníci sú tu na to, aby nám to pripomínali, a to je veľmi inšpiratívne,“ uviedol pre web magazínu Horizontu 2020 Pierre Sauleau.

Čo zabije kôrovca, hubu nemusí
Výskumu veľmi pomohlo, že miestne podniky do projektu zapojili hneď od začiatku. Vedci tak mohli okamžite začať s testami a s pomocou priemyselných partnerov pre lov a spracovanie mäkkýšov skúmať, ako dobre dokážu niektoré bretónske morské huby  absorbovať uhľovodíky, stopové prvky kovov a derivátov cínu.

Výskum preukázal, že v porovnaní s ustricami obrovskými absorbuje väčšina druhov húb znečisťujúce látky lepšie. Jedna z nich dokonca dokáže filtrovať aj olovo a biologické látky, vrátane baktérií E. coli, či Vibrio aestuarianus, ktoré zabíjajú kôrovce.
Vedci však toto čistenie zatiaľ nemôžu odskúšať priamo v prírode. Najprv totiž budú musieť zistiť, čo sa vlastne s absorbovanými látkami stane.