Ako dokážu zmeny v klíme ovplyvňovať šírenie ochorení?
Globálna klimatická zmena vyvolaná činnosťou človeka nespôsobuje len otepľovanie, ale aj zmenu cirkulačných pomerov. To znamená, že sa mení prúdenie atmosféry, prúdenie oceánov, mení sa množstvo snehu a ľadu na zemi, rozloha púští, lesov, stepí a podobne. V dôsledku toho sa menia aj podmienky poľnohospodárstva, či dostupnej pitnej vody. 

Všetky tieto zmeny spoločne spôsobujú, že sa ľudia musia sťahovať. To sa dialo aj v minulosti, či už išlo o Mongolov, Indiánov, Slovanov, alebo iné národy. Vtedy ale prirodzené klimatické zmeny prebiehali pomaly, a tak sa ľudia aj pomaly sťahovali. Teraz je to neporovnateľne zrýchlené, a to je problém, lebo ľudí je už príliš veľa.

Na začiatku letopočtu bolo na Zemi asi 150 miliónov ľudí. V Kolumbovej dobe ich bolo okolo 500 miliónov. Teraz sa už blížime k 7,4 miliardám. Okrem toho sa ľudia rýchlejšie premiestňujú, majú lepšie podmienky mobility a popri nich sa premiestňujú aj tovary. To sú úžasne neprirodzené a doteraz neprebádané podmienky, ktoré umožňujú nielen rýchle premiestňovanie ľudí, ale aj organizmov, patogénov, chorôb, škodcov a podobne.

Ako vplýva na rastúcu nebezpečnosť niektorých mikroorganizmov rýchlosť týchto zmien?
Ak sú zmeny pomalé, tak sa všetko aj pomaly prispôsobuje. Keď sa premiestni nejaký organizmus, premiestni sa aj jeho predátor a organizmy, s ktorými nažíva v symbióze. My tiež žijeme s tisíckami rôznych mikroorganizmov a naučili sme sa spolu žiť tak, aby sme si vzájomne neškodili. Ak sú zmeny ale veľmi rýchle, môže nastať chaos. 

Do celého toho komplexu samozrejme zasahujú aj nešťastné rozhodnutia politikov, nepriaznivé okolnosti, vojny, náhle zmeny počasia a podobne. Organizmy a ochorenia sa pritom prenášajú nielen migrujúcimi ľuďmi, ale aj tovarmi a cestovaním. Z Európy vycestuje mimo Európu každý rok niekoľko miliónov ľudí, ktorí sa potom vrátia a môžu sem priniesť aj nové ochorenia, ako napríklad Ziku.

Ako sa zmenilo šírenie ochorení, ktoré sú ovplyvňované aj podnebím?
V Afrike, Indonézii aj inde v trópoch boli napríklad veľké mestá v minulosti postavené v takej nadmorskej výške, kde sa malária často nevyskytovala. Išli do nadmorskej výšky 1000 až 1200 metrov, kde už neboli vhodné podmienky na šírenie komárov. Lenže keď sa teraz oteplilo, malária je už aj tam.

Podobne to máme aj u nás. Smrekové lesy prirodzene rástli v takej nadmorskej výške, kde sa nemohol lykožrút kalamitne premnožiť, pretože tam bolo príliš chladno. Lenže teraz sa to posunulo o tristo metrov vyššie a lykožrút tam už je.

Kliešte sú na Slovensku v posledných rokoch občas aj vo výške 1500 metrov nad morom. Predtým sa vyššie ako 500 metrov nad morom vyskytovali len zriedkakedy, lebo v zime bolo tak chladno, že to neprežili. Teraz už nie je ani v horách poriadna zima.

Rýchlosť otepľovania sa s postupom rokov neustále zrýchľovala. Zdroj: NASA

Prejavujú sa následky otepľovania, ktoré ovplyvňujú šírenie nebezpečných mikroorganizmov, aj inde?
Potravinárstvo má tiež problémy, pretože sa zvyšujú nároky na skladovanie potravín, konzervovanie, chladenie a podobne. Dostávame sa do takých podmienok, ako majú napríklad v Spojených štátoch amerických, kde sa potraviny, ktoré sa pripravia v reštaurácii, nesmú zmrazovať a distribuovať nasledujúci deň. Pokiaľ sa nezjedia, musia sa vyhodiť. 

U nás to zatiaľ neplatí, ale Európska únia to mieni tiež presadiť. Ak sa stále zvyšuje teplota, hrozí, že sa jedlo oveľa rýchlejšie pokazí. Ak bude príliš teplá klíma, nastanú preto zmeny aj v tomto smere. Môže totiž dochádzať k rozširovaniu škodlivých organizmov v pripravených potravinách.

V Indii napríklad takéto pravidlá neplatia, hoci to riziko je tam oveľa vyššie. Väčšinou si proti infekciám pomáhajú štipľavými pokrmami. Pomohlo by to aj nám?
Oni sú na to vďaka dlhodobej adaptácii navyknutí. My máme iný tráviaci systém ako Indovia, a preto má väčšina našincov počas návštevy Indie veľké tráviace problémy, najmä ak sa nestravujú vo vybraných reštauráciách, ale kupujú si jedlo na ulici.

Každý človek má iný tráviaci systém a my sa nemôžeme porovnávať s obyvateľmi Indie alebo iných, tropických krajín. Oni zjedia aj jedlo horšej kvality a nič sa im nestane. My také niečo urobiť nemôžeme.

Sme teda vzhľadom na náš historický vývoj jednoducho menej odolní?
Civilizácia smeruje k tomu, že sa naša odolnosť stále zhoršuje. Európske deti sú oveľa menej odolné ako ázijské, či africké deti a často aj menej schopné pokiaľ ide o fyzickú a psychickú záťaž. To sa prejavuje aj v reprodukčnej schopnosti, ktorá je u európskych mladých ľudí horšia ako u iných. 

Rovnako je to aj s ochoreniami. Bežne s nami v celkom dobrej zhode žijú tisíce mikroorganizmov, až kým nedôjde k takej situácii, že nám začnú prekážať aj tie, s ktorými sme predtým žili v „priateľskej zhode“.

Z toho vznikajú napríklad také prípady alergie, kedy sú ľudia citliví aj na to, na čo by vôbec byť nemali. To je do určitej miery tiež vplyv klimatickej zmeny, pretože sem prichádzajú nové organizmy a také rastliny, na ktorých peľ nie sme zvyknutí.

Napriek technickej a civilizačnej výhode sú teda najzraniteľnejší práve Európania. Klimatickú zmenu možno prežijeme, ale dôsledky budú aj pre nás veľmi nepríjemné.

------------------------------------------------------------------------------------------------
Pokiaľ vás téma zaujala, príďte sa pozrieť na našu diskusiu Science na N-tú, ktorá sa uskutoční v utorok 1. marca o 19:00 v bratislavskom Nu Spirit Clube. Okrem klimatológa a meteorológa Milana Lapina na nej uvítame aj parazitológa Nasira Jaliliho a virológa Borisa Klempu. Tešíme sa na vás.