Potravou drevokazov je ambróziová huba rastúca vysoko v korunách listnatých stromov. Za to, že chrobákom slúži ako potrava, sa jej živočíchy odvďačujú prenášaním na nové stanovištia, kde sa môže ďalej rozmnožovať.

Do celého procesu navyše vstupujú mikróby, ktoré pri tomto farmárčení produkujú antibiotiká a ochraňujú potravu drevokazov pred škodcami.

Pestovateľskú záľubu chrobáčikov si všimli aj vedci, ktorí hneď začali rozmýšľať nad jej potenciálnym využitím pre ľudí. Onedlho preto vznikol európsky projekt BUGSIE, v ktorom vedci skúmajú všetky možnosti využitia chrobačích trikov pri ochrane plodín.

Nové, ekologicky šetrné spôsoby pestovania by mohli poľnohospodárom pomôcť zvládnuť rastúcu rezistenciu plodín voči pesticídom, ktoré sa využívajú teraz.

Najstarší farmári

Chrobáky väčšinou patria medzi solitérny hmyz, čo znamená, že sú samotári. Drevokazy ale tvoria dobre organizovanú kolóniu vyhľadávajúcu staré hnilé dutiny stromov. Chrobáky hnilobu zo stromov vyberú, čím na stenách chodieb a komôr vytvoria ideálny inkubátor pre huby.

Zdá sa teda, že chrobáky sú ako jediný hmyzí druh v Európe skúsenými pestovateľmi. „Ľudia objavili poľnohospodárstvo zhruba pred 10 000 rokmi. Drevokazy si ale pestujú vlastné jedlo už viac ako 30 miliónov rokov,“ povedal pre magazín Horizontu 2020 koordinátor BUGSIE projektu doktor Peter Biedermann z Max Planck Institute v nemeckom meste Jena.

Entomológovia dlho premýšľali, ako sa chrobákom darí chrániť plodiny a odrádzať škodcov. Odobrali im preto DNA a po rozbore vo vzorkách objavili kmene baktérií, ktoré sú známe produkciou antibiotík. Predbežné výsledky ukazujú, že tieto biologické pesticídy sú síce neškodné pre huby, ale smrteľné pre invazívne druhy živočíchov, ktoré by sa nimi chceli živiť.

Zvykajú si

Objav nového biologického pesticídu by mohol byť dobrou správou hlavne pre poľnohospodárov. Pribúdajúci počet obyvateľov na Zemi vyžaduje čoraz intenzívnejšie poľnohospodárstvo a pestovatelia si nemôžu dovoliť strácať úrodu, čomu ale kvôli počasiu napríklad často nemôžu zabrániť. Druhou prekážkou sú však práve škodcovia a buriny, ktoré sa čoraz viac stávajú odolnými voči dostupným pesticídom.

Nárast rezistencie škodcov je pritom čoraz väčším problémom. Patricia Muir z Oregon State University uvádza, že kým v roku 1970 nebola známa existencia žiadnych burín s odolnosťou voči herbicídom, v roku 2008 to už bolo 273 druhov.

Patricia Muir tiež uvádza, že ak vezmeme do úvahy všetky druhy poľnohospodárskych škodcov a chorôb, približne 1000 z nich je rezistentných aspoň voči jednému pesticídu. Niektorí škodcovia sú pritom odolní aj voči viacerým druhom.

Peter Biedermann aj v tomto prípade poukazuje na výhodu prípadného využívania antibiotickej funkcie mikróbov. „Drevokazy produkujú biologický pesticíd, ktorý sa invazívnym druhom prispôsobuje rýchlejšie, ako si naň dokážu vytvoriť rezistenciu," povedal pre magazín Horizontu 2020.

Projekt BUGSIE sa snaží využiť aj parazitické vlastnosti hmyzu. Na odstránenie vysoko rezistentného smradľavého zeleného chrobáka známeho ako bzdocha (Nezara viridula) napríklad vedci využívajú malú európsku osu (Trissolcus basalis), ktorá do neho nakladie vajíčka skôr, ako stihne zareagovať.

Výzvou je teraz vytvoriť optimálne prostredie pre osy, aby sa dokázali kŕmiť a rozmnožovať tak, aby zredukovali populáciu bzdôch. Ideálnou potravou je pre ne nektár z pohánky, pričom vedci identifikovali aj prchavé zlúčeniny, ktoré k nemu osy navigujú.

Vedci dúfajú, že uvoľňovanie syntetických náhrad týchto zlúčenín a zaradenie kŕmnych staníc na zamorených miestach pomôže napríklad poľnohospodárom na Sicílii, kde majú s týmto zeleným chrobákom veľký problém.