Rypoš lysý je malý vráskavý hraboš, ktorý je v živočíšnej ríši tak trochu anomáliou, a to nielen kvôli nepeknému vzhľadu. Je vysoko odolný voči rakovine a zároveň chladnokrvný, čo vedcov vedie k zvažovaniu, či práve táto vlastnosť nie je kľúčom v otázke dlhovekosti.

Jedinečné vlastnosti rypoša teraz výskumníci skúmajú v rámci európskeho projektu EXTREMOPHILE MAMMAL. Tomu otvoril dvere do výskumu iný európsky projekt, LONGENES, ktorého cieľom bolo preskúmať špecifický genóm rypoša, no nakoniec sa rozšíril a zameral na kompletnú genetickú informáciu cicavca.

Škaredý unikát

Výskum sa spočiatku sústreďoval hlavne na gény súvisiace so starnutím, s cieľom oddialiť proces starnutia a v istom zmysle vrátiť späť čas. „Cieľom mojej práce je, aby sa zo sedemdesiatročného stal päťdesiatročný,“ hovorí doktor João Pedro de Magalhães z britskej University of Liverpool pre magazín Horizontu 2020. Zároveň dodáva, že takto „omladení“ ľudia by mali nielen dlhšie žiť, ale mali by byť aj zdravší.

Profesora Garyho Lewina z Helmholtz Association v Nemecku zas miesto omladzovania zaujíma, ako u rypoša fungujú dotyk a bolesť. Keď totiž jeho kolega sledoval reakcie cicavca na bolestivé stimuly, ukázalo sa, že nereaguje rovnako ako myš. Overili to tak, že ranu zvieraťa potreli citrónovou šťanou. „Zistili sme, že zvieratá boli úplne necitlivé voči kyselinám," povedal Lewin pre magazín Horizontu 2020.

Tento faktor je pre výskum veľmi významný, keďže kyselina je považovaná za jednu z látok, ktoré sa spájajú s bolesťou. Ak máte napríklad zápal kĺbov, tekutina obklopujúca kĺb sa stáva kyslou, pričom vedci predpokladajú, že kyslosť v mozgu aktivuje receptory bolesti.

Môže za to chladná krv?

„Čo bolo pre mňa ohromujúce bola skutočnosť, že ide o jediné chladnokrvné cicavce. Teplo nemôžu generovať vôbec,," povedal profesor Gary Lewin pre magazín Horizontu 2020. Na dotyk sú podľa neho ako plazy, no zároveň dodáva, že tomu tak nebolo vždy. Vedci totiž poznajú jeho evolučnú minulosť a vedia, že jeho predchodca bol horkokrvný.

Výskumným cieľom projektu EXTREMOPHILE MAMMAL je teraz prostredníctvom prenosu génov z rypoša vyvinúť chladnokrvnú myš. Vedci veria, že sa im podarí nájsť dva, alebo tri gény, ktoré kódujú nedostatok regulácie tepla. Vďaka tomu by potom možno dokázali nájsť rozdiely v sekvenciách a vytvorili myš, ktorá by mala „studenú“ krv.

Bližší pohľad na fyziológiu rypoša tiež ukázal, že tieto nahé cicavce sú extrémne odolné voči oxidačnému stresu a dokážu dlhodobo prežiť v oblastiach s nízkym obsahom kyslíka. Objavenie génov, ktoré sú za to zodpovedné, by mohlo byť dôležité práve pre dlhú životnosť a odolnosť voči chorobám súvisiacich s vekom.

Dlhovekosť i mŕtvica

Čo by sa ale stalo, ak by vedci tieto „zázračné“ bunky v tele rypoša skutočne objavili? Aký by to malo dosah na ľudí a  liečbu?

Bunky by mohli pomôcť napríklad ľudom s mŕtvicou. Rypoš má totiž schopnosť odolať nepriateľským hypoxickým podmienkam, teda podmienkam bez kyslíka, keďže žije v podzemných dierach, kde môže hladina kyslíka klesnúť aj na hranicu desiatich percent.

K mŕtvici môže dôjsť už pár minút po tom, ako sú mozgové bunky zbavené kyslíka. Ak by teda vedci objavili v telách chladnokrvných živočíchov bunky zodpovedné za znášanie nízkej hladiny kyslíka, mohlo by to mať obrovský dosah na budúcu liečbu a prevenciu mŕtvice.

Doktor Lewis uvádza, že práve zníženie teploty sa v posledných rokoch často využíva pri operáciách pre zamedzenie poškodenia mozgu.

Ďalšou oblasťou medicíny, v ktorej by bolo možné unikátne schopnosti cicavcov využiť, je výskum rakoviny. Tá sa síce u rypošov vyskytuje, ale iba vo veľmi malom množstve. Možno ich teda podľa vedcov označiť za odolné.

Protirakoviné vlastnosti zvieraťa skúmal v roku 2013 aj tím výskumníkov z University of Rochester. Vedci študovali kožné bunky hlodavca a zistili, že ich tkanivá obsahujú prírodnú látku hyaluronan, inak nazývanú aj lepkavý cukor. Tá pomáha obnovovať tkanivo a zabraňuje aj tvorbe nádorov.

 Zdroj: Youtube