Mikróby milujú umenie a neznášajú bylinky

— Lenka Uherová

Nevidíme ich, no sú všade okolo nás a ovplyvňujú náš život. Chutia im staré umelecké diela, či múmie, ale konzumujeme aj my ich – napríklad v bryndzi, či vo víne. Vo všeobecnosti ich považujeme za škodcov, no vo veľkom množstve prípadov nám pomáhajú.

Mikróby milujú umenie a neznášajú bylinky

Ilustračná fotografia, zdroj: pixabay.com/ geralt

Slovenská organizácia pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA) v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied, Centrom pre vedecko-technické informácie SR a portálom EurActiv.sk už po desiaty rok slovenským vedcom a odborníkom umožňujú predstaviť svoju prácu verejnosti.

Festival vedy Európska noc výskumníkov 2016 sa tentokrát uskutoční 30. septembra. Na Slovensku bude v Bratislave, Banskej Bystrici, Žiline, Košiciach, Tatranskej Lomnici a Poprade.

Vďaka mikróbom sa vyvinul život na našej planéte, no ľudia na ne zvyčajne hľadia ako na nepriateľa. Aj keď skutočných nepriateľov je medzi mikroorganizmami málo, tiež majú v prírodnom kolobehu svoje miesto.

Vďačíme im za chuť a vôňu

„Každý mikroorganizmus môže pomáhať, ale aj ublížiť. Napríklad botulotoxín, produkovaný baktériou Clostridium botulinum, môže v jedle pôsobiť ako jed, avšak v kozmetike sa teší veľkej popularite,“ hovorí biológ Domenico Pangallo z Ústavu molekulárnej biológie SAV.

Vysvetľuje tiež, že väčšina typov mikroorganizmov, ktoré vytvárajú komunity, môže pozitívne ovplyvňovať kvalitu a chuť vína (Saccharomyces cerevisiae, Oenococcus oeni), či bryndze (Geotrichum spp., Lactococcus lactis).

Mnohé mikroorganizmy navyše disponujú bohatou enzýmovou výbavou, ktorá napomáha rozkladu látok ako sú tuky, cukry a bielkoviny v potravinách. Práve pri ich rozklade pritom dochádza k vytváraniu látok, ktoré sú zodpovedné za chuť a vôňu jedla.

Milovníci umenia

Okrem toho, že niektoré druhy mikroorganizmov prospievajú nášmu tráveniu a ženy sa vďaka nim tešia hladšej pleti, historikom, či reštaurátorom naopak spôsobujú vrásky na čele. Svojimi metabolickými aktivitami totiž poškodzujú umelecké predmety. Produkujú totiž enzýmy, ktoré dané predmety rozkladajú, ako sú napríklad celulázy, ktoré sa podieľajú na rozklade papiera.

„Ďalej ich poškodzujú aj svojím samotným rastom. Napríklad plesne vytvárajú hýfy (bunky plesní), ktoré vrastajú do hĺbky materiálu a tým narúšajú jeho štruktúru,“ hovorí Domenico Pangallo.

Uvádza tiež, že v neposlednom rade poškodzujú diela svojimi farebnými pigmentami. Väčšina historických predmetov je vyrobená z prírodných organických materiálov, ktoré sú ľahko biodegradovateľné.

Skúsenosti vedcov však dokazujú, že mikroorganizmy dokážu rozkladať aj syntetické materiály. Bohužiaľ sa poškodenie historických a kultúrnych predmetov nedá zvrátiť, no dá sa zastaviť, aby nedochádzalo k ďalšiemu ničeniu.

Ošetrujú bylinkami

Domenico Pangallo nám prezradil, že pre účinné ošetrenie kultúrnych a historických predmetov je veľmi dôležité určiť presný druh mikroorganizmov.

Na takéto ošetrenie používajú esenciálne oleje, ktoré majú antibakteriálne účinky. Veľmi dobré výsledky vedci dosahujú s esenciálnymi olejmi z tymianu, či oregana. „Tieto oleje sme už aj úspešne aplikovali pri dezinfekcii starých fotiek z 19. storočia a kníh zo začiatku 20. storočia, uzatvára Domenico Pangallo.

Ak chcete vedieť ako mikróby vyzerajú, či ktoré z nich sú najčastejšie vplyvom nevhodného prostredia premnožené, zastavte sa na Európskej noci výskumníkov v stánku Ústavu molekulárnej biológie SAV s názvom Mikróby – pomocníci alebo škodcovia?

Dozviete sa veľa zaujímavého o múmiách z Talianska a tiež niečo o múmii Žofie z Krásnej Hôrky.  Navyše zistíte aj to, prečo zem po daždi vonia.

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia