Azda každý z nás ako malé dieťa hrkal ťažítkom plným „snehu“. Čo ste ale možno nevedeli je, že sniežik v ťažítkach nelieta vo vode, ale vo vodnom skle.

V Československu dokonca koncom 20. storočia vodné sklo plnilo úlohu chladničky. Používalo sa na uchovávanie vajec, ktoré sa naskladali do fľaše a zaliali týmto materiálom. Roztok upchal póry v škrupinke a vajcia tak vydržali aj niekoľko mesiacov.

Nie je sklo ako sklo

Bežné sklo najčastejšie obsahuje kremičitý piesok (oxid kremičitý), sódu, oxidy alkalických kovov, či vápenec.

Vodné sklo sa v súčasnosti podobne ako bežné sklo najčastejšie vyrába z kremičitanu sodného, či draselného, ale má podobu hustého a lepkavého roztoku.

Rozdiel medzi bežným a vodným sklom tiež spočíva v tom, že obyčajné sklo, nemá pri chladnutí dostatok času na vytvorenie kryštalickej mriežky, je akousi podchladenou, príliš rýchlo stuhnutou kvapalinou. Oproti tomu vodné sklo si zachováva svoju tekutosť aj pri bežných teplotách.

Ako už naznačuje samotný názov, vodné sklo je mimoriadne zaujímavý materiál už len preto, že spája unikátne vlastnosti skla a vody. Je priehľadné, tekuté, stále, ohňovzdorné a  vôbec nie jedovaté. 

Lepidlo, či odmasťovač

Okrem toho, že sa vodné sklo v minulosti používalo ako nálev, v druhej polovici 19. storočia s ním pracovali aj reštaurátori, ktorí ním konzervovali povrch sôch. Ukázalo sa ale, že to z dlhodobého hľadiska nebolo dobré rozhodnutie, keďže to pamiatky skôr poškodilo.

Oblasť, v ktorej je ale možné tento materiál úspešne využívať, je stavebníctvo. Bežné je napríklad sodné vodné sklo. „Pôsobením oxidu uhličitého, alebo stratou vody sa vylučuje gél oxidu kremičitého, ktorý spôsobuje samovoľné tuhnutie zmesí obsahujúcich vodné sklo ako spojivo,” hovorí doktor Maroš Sirotiak z Ústavu integrovanej bezpečnosti MtF STU so sídlom v Trnave. Materiál tak možno využívať pre zlievarenské pieskové formy, či na opravu pecí.

Keďže je vodné sklo nehorľavé, môže sa tiež používať pre tmely, ochranné a spevňujúce nátery stavebných hmôt, impregnáciu papiera a tkanín a iné. 

Draselné vodné sklo sa používa ako spojivo pre kyselinovzdorné tmele, či pre ochranu freskových malieb. Vodné sklo sa tiež často primiešava do betónov pre zvýšenie ich vodotesnosti a zlepšenie vlastností, alebo na nátery spodnej stavby.

Okrem stavebníctva možno tento pozoruhodný materiál využívať aj v odmasťovacích, pracích a čistiacich prostriedkoch. V odpadových čistiarňach dokonca odstraňuje ťažké kovy.

Ako koral

Všestrannú využiteľnosť vodného skla dokazujú aj jeho úlohy v prírode. Vezmime si napríklad fenomény spojené s osmotickým tlakom. Osmotický tlak je pritom tlak vytvorený tokom rozpúšťadla, ktoré preniká cez nejakú polopriepustnú membránu.

„Kryštáliky vybraných solí vo vodnom skle vytvoria polopriepustnú membránku, ktorá bude do vzniknutého vačku nasávať vodu z okolitého prostredia až kým nepraskne. Podobne by dopadli aj naše bunky, ak by sme pili destilovanú vodu“, hovorí Maroš Sirotiak.

Sirotiak následne vysvetľuje, že v mieste prasknutia sa ihneď vytvorí nový vačok a proces sa opakuje, až kým nevzniknú útvary podobné koralom. 

Princíp rastu je podobný ako pri raste buniek a pokus s týmito vačkami bol pomenovaný podľa svojho objaviteľa. Nazýva sa preto „Traubeho bunky“. Zaujímavosťou je, že čím je rozdiel osmotických tlakov väčší, čiže čím je vodné sklo zriedenejšie, tým rýchlejšie „koraly" rastú, ale sú tiež krehkejšie.

Ak si „koraly“ chcete prezrieť a aj sami vyrobiť, zastavte sa počas Európskej noci výskumníkov v stánku s názvom Farebný svet vodného skla. Vedci z Ústavu integrovanej bezpečnosti MtF STU so sídlom v Trnave vás s týmto zaujímavým materiálom veľmi radi zoznámia.