K takýmto záverom prišli vedci z Johns Hopkins University, ktorí vplyv progesterónu skúmali na samiciach myší. Výsledky testov, ktoré vedci zverejnili v odbornom časopise PLOS Pathogens, preukázali, že hormón dokázal hlodavce účinne ochrániť pred chrípkou.

Bocianov pomocník

Progesterón, ktorý patrí medzi steroidné hormóny, zohráva veľmi dôležitú úlohu pri reprodukcii a nachádza sa vo väčšine hormonálnej antikoncepcie. Jeho nedostatok spôsobuje skrátenie, či zastavenie menštruačného cyklu. Progesterón má totiž vplyv na zmeny sliznice maternice, vďaka ktorým môže prijať vajíčko.

Ak predsa len príde k oplodneniu, nízka hladina tohto hormónu môže spôsobiť problémy so životaschopnosťou placenty a plodu, a teda spôsobiť potrat. Hormón navyše podporuje aj vývoj mliečnej žľazy.

Doteraz sa však nikto nezaoberal výskumom progesterónu  vo vzťahu k iným zdravotným faktorom.

Využitím progesterónu v boji proti vírusovým ochoreniam sa začal zaoberať až tím doktorky Sabry Klein. „Porozumieť úlohe, ktorú sa zdá, že progesterón hrá pri oprave pľúcnych buniek, by mohlo byť pre zdravie žien skutočne dôležité,“ povedala Sabra Klein pre The Telegraph.

Zároveň dodáva, že iba veľmi málo štúdií sa zaoberá vplyvom antikoncepčných prostriedkov na reakciu tela na infekčné ochorenia.

Rýchle zotavenie

Aby získali odpoveď na túto otázku, infikovali vedci vírusom chrípky osem až dvanásť týždňové samice myší, ktorým najskôr odstránili vaječníky. Tie potom umiestnili do klietok s podstielkou, ktorá pomaly uvoľňovala progesterón, alebo placebo.

Dávky progesterónu pritom zodpovedali hladinám, ktoré sa nachádzajú v bežnej antikoncepcii, a sú založené na množstve hormónu v tele v období po ovulácii.

Výsledky ukázali, že progesterón u myší nezmenil hladinu vírusu chrípky, ale znížil zápal a poškodenie pľúcneho tkaniva. Hlodavce, ktoré prišli do kontaktu s progesterónom sa tiež rýchlejšie regenerovali.

Dvojsečná zbraň

Bližšie skúmanie preukázalo, že myši mali zvýšené hladiny pomocných buniek označovaných ako T-17 a proteínu s názvom amfiregulín. O bunkách T-17 je pritom známe, že čistia patogény z povrchu slizničných buniek, ktoré infekcia dýchacích ciest ovplyvňuje.

Zdá sa, že práve amfiregulín je tá látka, ktorá zmierňuje prejavy chrípky. Vedci totiž dosiahli podobné regeneračné účinky aj tým, že myšiam podávali amfiregulín bez prítomnosti progesterónu. Akonáhle ale vedci zbavili myši amfiregulínu, ochranné účinky progesterónu zmizli tiež.

Ako tomu už ale často býva, zdá sa, že aj vzťah medzi chrípkou a progesterónom nie je iba harmonický. Sabra Klein pri neskoršom výskume zistila, že vírus chrípky A potláča produkciu pohlavných hormónov u mladých samíc myší. Ak nie sú umelo doplnené, infekcia je ešte horšia.

No, ženy v reprodukčnom veku trpia chrípkovým ochorením dvakrát častejšie než muži. Zdá sa, že vedci sa budú teraz snažiť zistiť, či ľudia môžu reagovať na progesterón rovnako ako myši ale bez toho, aby bola pritom potlačená produkcia pohlavných hormónov. Približne 100 miliónov žien po celom svete, ktoré berú antikoncepciu s týmto hormónom, by sa tak mohlo tešiť aj ochrane voči chrípke.