Podľa údajov organizácie PlasticsEurope iba v roku 2014 vyhodili obyvatelia EÚ do koša približne 25,8 miliónov ton plastového odpadu, pričom na smetisku bez ďalšieho využitia skončila takmer tretina.

Originálne spôsoby recyklácie stále priťahujú záujem a v ideálnom svete by plast mohol byť hodnotným tovarom. No kým sa tento obchod stihol poriadne rozrásť, už sa nachádza v kríze – kvôli cene ropy. Aby nás plasty nezahltili úplne, treba nájsť náhradné riešenie. Ako napríklad baktérie, ktorým plast chutí.

Recyklácia v kríze

Nízka cena ropy možno teší vodičov a výrobcov plastu, no neteší jeho recyklátorov. Henry Saint Bris, viceprezident spoločnosti Suez Environment pre magazín Horizontu 2020 vysvetlil, že až 80 percent nákladov na výrobu prvotného plastu tvorí ropa. Rovnaké množstvo nákladov na recyklovaný plast tvoria práca a kapitál.

Nízka cena ropy spôsobuje, že sa výroba a predaj nového plastu oplatia viac, ako jeho recyklácia. Čím drahšia výroba recyklovaného plastu, tým väčší problém obstáť v konkurencii na trhu.

Nick Wierckx z RWTH Aachen University v Nemecku si myslí, že jedným z riešení by mohla byť premena plastov na hodnotný tovar. „Ak sa pozriete do ďalekej budúcnosti, dalo by sa uvažovať o tom, že by ľudia dostali za plastový odpad zaplatené,“ povedal pre magazín Horizontu 2020.

No vedci sa na zvyšovanie ceny plastu spoliehať nemôžu, a tak hľadajú iné možnosti, ako sa s všadeprítomným odpadom vysporiadať. Keďže recyklácia je drahá, obracajú sa na prírodu a skúmajú, ako si s ním dokáže sama poradiť.

Vytváraná, aby pojedala

V rámci Horizont 2020 preto vznikol európsky projekt P4SB, ktorý využíva geneticky upravené baktérie Pseudomonas putida. Baktérie totiž plast konzumujú a následne ho rozkladajú do podoby, ktorá sa rozloží bez pomoci.

Zameriavajú sa pritom na dva najbežnejšie typy plastov - polyetyléntereftaláty (PET) a polyuretány (PU). Tak, ako my spracovávame jedlo pomocou niektorých enzýmov, využívajú ich aj tieto baktérie na „trávenie“ plastu. Rozložené časti sa nazývajú monoméry a výsledkom je bioplast.

Bioplast by partneri projektu chceli využívať napríklad na výrobu nábytku, obuvi, elektroniky, či dokonca etikiet na potraviny. Aj nálepka, ktorú si prinesiete prilepenú na jablku zo supermarketu, je totiž s veľkou pravdepodobnosťou z ropy.

Bioplasty by sa mohli využívať aj v chirurgii – ako implantáty, ktoré sú rozložiteľné. Vďaka tomu by kvôli odstráneniu implantátu nebolo potrebné pacienta znova operovať.

Šikovní Japonci

S výskumom baktérie recyklujúcej plast sú už o niečo ďalej vedci z Kyoto University. V marci tohto roka zverejnili v časopise Science informáciu, že po piatich rokoch výskumu a preskúmaní viac ako 250 vzoriek, identifikovali baktériu, ktorá sa živí plastom z fliaš, či oblečenia.

Baktéria pomenovaná Ideonella sakaiensis obsahuje enzýmy, ktoré využíva na rozloženie PET. Výhodou jej využitia je, že oproti predchádzajúcim pokusom ju nie je zložité kultivovať a pestovať, a to aj v umelých podmienkach. Stačí ju jednoducho vložiť s plastom a výživovými látkami do zohriateho pohára a po pár týždňoch je všetok plast preč.

Objav ale zatiaľ neznamená, že baktéria už dokáže nahradiť recykláciu. V súčasnosti má totiž problém s rozkladaním vysoko kryštalizovaných foriem PET, ktoré sú súčasťou väčšiny tvrdých plastov.

Priemyslovo vyrobené enzýmy sa využívajú v mnohých smeroch. Pridávajú sa napríklad aj do pracích práškov, ktoré rozkladajú tukové škvrny.

Výhodou využívania baktérií je, že sú ochotné recyklovať úplne zadarmo. To by mohlo z tejto recyklačnej metódy urobiť spoľahlivú výrobnú linku na bioplasty, ktoré by dokázali bojovať s novým plastom.