Do projektu s názvom European Human Biomonitoring Initiative (HBM4EU) sa zapojilo viac ako 130 organizácií z 26 krajín EÚ. V nasledujúcich rokoch chcú získať čo najviac vedeckých poznatkov o chemických látkach v ľudskom organizme. Na základe toho by sa potom mala pripraviť legislatíva, ktorá by regulovala chemické látky vo výrobkoch.

Projekt bude spustený začiatkom budúceho roka a potrvá päť rokov. Za Slovensko sa výskumu zúčastnia Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, Slovenská technická univerzita, Slovenská zdravotnícka univerzita a Univerzita Konštantína Filozofa.

Niektoré smernice neberú ohľad na skutočnosť

V prvej fáze projektu budú vedci o chemických látkach a ich účinkoch na ľudské telo zbierať údaje, ktoré už existujú.

V tomto prieskume im pomôže predovšetkým európska smernica REACH, vďaka ktorej musia spoločnosti identifikovať a kontrolovať riziká spojené s látkami, ktoré sa vyrábajú a uvádzajú na trh v EÚ. Vďaka smernici majú dnes vedci desať rokov po jej zavedení množstvo informácií. Stále to však nie je všetko.

Chemické látky, ktoré budú vedci skúmať, sú rozdelené do deviatich skupín. Počas prvého roka budú v projekte posudzovať riziká, ktoré sú spojené s každou z nich, ale tiež riziká ich zmiešavania, či tvorby úplne nových chemických látok.

Chemické zmesi totiž môžu mať samé o sebe, v izolovanom prostredí iné účinky, ako keď sa dostanú do ľudského tela. Mnoho regulácií pritom berie ohľad iba na samostatné chemické látky, čo v konečnom dôsledku nezodpovedá realite.

Keďže ide o zložitú a širokú oblasť, výskumníci budú mať tiež za úlohu zefektívniť metódy prieskumov a odberu vzoriek a odhaliť, aké ďalšie chemikálie by mali byť počas projektu zmapované.

Nebezpečné cigarety, ale aj grilovanie

To, ktoré skupiny chemických látok budú vedci skúmať, je výsledkom diskusie medzi jednotlivými krajinami. Medzi skúmané látky sa nakoniec zaradili predovšetkým ftaláty, polycyklické aromatické uhľovodíky PAU, bisfenol A, čo sú takzvané „spomaľovače horenia“ a spomínané zmesi chemických látok.

Ftaláty sa bežne používajú ako „zmäkčovadlá“, ktoré dodávajú pružnosť a ohybnosť plastom. Preukázateľne negatívne následky majú predovšetkým na reprodukčný systém, kde dochádza k anomáliám ako napríklad chybný vývoj mužských genitálií, ktorý vedie k neplodnosti, či narušenie menštruačného cyklu. 

Polycyklické aromatické uhľovodíky zase vznikajú pri nedokonalom spaľovaní v chemických fabrikách, elektrárňach, či teplárňach, ale produkujú ich aj spaľovacie motory áut, či individuálne vykurovanie. Do vzduchu ich uvoľňujú aj cigaretový dym, sviečky či tepelná úprava potravín, ako napríklad grilovanie.

Bisfenol A (BPA) sa používa pri výrobe plastov. S týmito spomaľovačmi horenia sa stretávame najmä v elektronike, v nábytku, v konkrétnych častiach stavieb, v plastoch, ale aj v oblečení a v textíliách.

Zablúdia aj do neznáma

Druhá fáza projektu, ktorej sa budú do veľkej miery venovať aj vedci z STU, bude zahŕňať odber vzoriek a chemickú analýzu biologického materiálu. Biomonitorovanie ľudí  v tomto prípade znamená meranie množstva prírodných a syntetických látok v tkanivách, ako sú vlasy a nechty, či v telesných tekutinách ako krv, moč a materské mlieko.

„Projekt zatiaľ predpokladá monitorovanie deviatich skupín chemických látok, o ktorých máme nedostatočné vedomosti a minimum dôkazov ich škodlivosti pre ľudské zdravie,“ uviedol v tlačovej správe STU Ivan Špánik z Ústavu analytickej chémie FCHPT STU. 

Následne budú vedci určovať, ktoré látky sú toxické, a ktoré závažne a negatívne ovplyvňujú ľudské telo.

Odoberanie vzoriek bude spojené s vypĺňaním rozsiahlych dotazníkov, ktoré budú obsahovať informácie o zdravotnom stave, stravovacích návykoch a životnom štýle testovaného, ale aj údaje o lokalite, v ktorej žije. Vedci tak získajú lepšiu predstavu o tom odkiaľ a ako chemické látky putujú do organizmu, a aké účinky môžu mať.

Nechcú stagnovať

Impulzom k vytvoreniu projektu bolo, že aj keď si prítomnosť a niektoré účinky chemických látok v našom okolí uvedomujeme a na túto tému sa v médiách objavuje veľa informácií, existuje o nich len málo dôkazov.

V jednotlivých krajinách sa v tejto súvislosti vypracovali viaceré štúdie, no HBM4EU chce toto úsilie spojiť a premietnuť ho aj do politických rozhodnutí. „V Európe máme úžasnú reguláciu pre chemické látky, môžem povedať, že najlepšiu na svete. Ale regulácia nemôže byť statická,“ povedal pri decembrovom spustení projektu Carlos Moedas, európsky komisár pre výskum, vedu a inovácie.

Celkový rozpočet projektu je 60 miliónov eur. Jeho výsledky sa stanú súčasťou európskej databázy chemických látok IPCheM (The Information Platform for Chemical Monitoring). Databáza sa zároveň rozšíri o údaje o prítomnosti a vplyve chemických látok na ľudský organizmus. Navrhnutá je tak, aby boli údaje o chemických látkach bežne dostupné a ľahko porovnateľné. Informácie majú slúžiť aj ako podklad pre vytváranie národných a európskych zákonov.