Napriek tomu, žekosatky žijú aj sto rokov, sa títo predátori stávajú matkami okolo pätnásteho roku života. No tak, ako v porovnaní s ľuďmi na rodenie potomkov rýchlo dozrievajú, s ním aj rýchlo končia. Čas na mladé u nich prestáva byť už okolo 30. až 40. roku života, keďže vtedy začínajú prechádzať menopauzou.

Dlhodobé pozorovania kosatiek vedcom napovedali, prečo to tak zrejme je. Kľúčovým faktorom môže byť kombinácia spolupráce a konfliktu medzi mladšími a staršími samicami kosatiek, ale aj ich ochranné postavenie v skupine.

Mladšie kosatky sú sebeckejšie

Vedci z University of Exeter už od roku 1970 zbierali v severozápadnom Pacifiku informácie o reprodukcii a smrti veľrýb žijúcich v rodinných skupinách.

Podľa informácií zverejnených tento týždeň v časopise Current Biology sa počas 43 ročného zberu dát narodilo 525 mláďat. Ukázalo sa, že keď v jednej skupine priviedli staršie samice na svet mláďatá v rovnakom čase ako ich dcéry, riziko, že mláďatá starších matiek zomrú v priebehu prvých pätnástich rokov bolo takmer dvojnásobne vyššie než u mláďat mladšej generácie. Keď ale staršie samice priviedli mláďatá na svet v neprítomnosti dcér, úmrtnosť sa výrazne znížila.

Dôvodom údajne môže byť prístup veľrýb k potrave a ich rodinné putá.

Samice kosatiek sa totiž pária so samcami z iných skupín a následne sa vracajú k svojej rodine. Keď sa narodí mláďa mladej samici, otec nie je prítomný a s mláďaťom začínajú žiť v skupine bez toho, aby boli k ostatným členom silno naviazané.

No u starších samíc, ktoré už majú v skupine aj potomkov, sú rodinné väzby silnejšie, a tak cítia väčšiu potrebu podeliť sa o ulovenú potravu.

Mláďatám mladých samíc tak ostáva prirodzene viac potravy a sú silnejšie.

Vedci dokonca odpozorovali, že keď staršia kosatka zomrie, v priebehu jedného roka po jej smrti vzrastá riziko úmrtia aj u jej syna, a to viac ako osemkrát. Ide pritom o dospelých, 30 ročných samcov.

Babičkina hypotéza nevysvetľuje všetko

Na základe týchto pozorovaní vedci predpokladali, že potreba podeliť sa o stravu, či ochranársky inštinkt boli u kosatiek silnejšie ako potreba rodiť potomkov, u ktorých bola aj vyššia pravdepodobnosť, že zomrú.

Antropológovia tento jav nazývajú „babičkina hypotéza“. Podľa tohto predpokladu má stará mama priaznivý vplyv na rozmnožovanie svojich potomkov a prežitie vnúčat.
Ale ani to neposkytuje uspokojivé vysvetlenie príčin menopauzy kosatiek. Ak sa totiž pozrieme na slony, aj tu staršie samice pomáhajú celej skupine, no napriek tomu rodia po celý život.

Lenže kosatky sa od slonov v tomto smere zásadne odlišujú v jednom dôležitom bode – ich potomkovia ostávajú v skupinách, kde sa narodili, a tak matka nemá dôvod produkovať stále nové potomstvo a po celý život sa stará aj o to, ktoré už má. Samci slonov naopak svoje stádo opúšťajú, a tak samice neprestávajú rodiť ďalšie potomstvo.

Prečo u nás?

Kosatkám už vedci sčasti rozumejú, no aké je vysvetlenie menopauzy u ľudí? Evoluční biológovia si stále nie sú istí, aj keď spomínaná babičkina hypotéza je veľmi populárna.

Podľa evolučných biológov Michaela Canta a Rufusa Johnstona z University of Cambridge je predčasné ukončenie rozmnožovania ovplyvnené generačným konfliktom. Kým pri spolupracujúcich skupinách živočíchov, ako sú napríklad opice, mladé samice nemajú potomkov, aby pomohli vychovávať potomkov starších samíc v skupine, u ľudí začínajú mať ženy deti zhruba vtedy, keď tie staršie prestávajú. Ak jednotlivé generácie nemajú potomkov v rovnakom čase, nedochádza ku konfliktom a konkurencii pri výchove.

Darren Croft, ktorý viedol štúdiu týkajúcu sa kosatiek dúfa, že spoločné znaky vo fungovaní rodinných vzťahov medzi ľuďmi a kosatkami, najmä čo sa týka zdieľania potravy, by mohli byť kľúčom k objasneniu významu ľudskej menopauzy.

Ilustračná fotografia, zdroj: pixabay.com/ Alyssa1