Budúcnosť farmaceutického priemyslu je podľa vedcov v liekoch vyrobených na mieru v závislosti od genetických predispozícií človeka. Umožniť to má vedný odbor molekulárnej genetiky. Tá má svoju tradíciu aj na Slovensku.

Pokrok v genetickom výskume na Slovensku doteraz brzdila najmä slabšia vedecká infraštruktúra. Slovenskí vedci sa síce dokážu prispôsobovať svetovým trendom, ale len s väčším časovým odstupom. „Sme v pozícií konzumentov výnimočných výsledkov a nie v pozícii ich tvorcov,“ vysvetľuje vedec Gabriel Minárik zo spoločnosti Geneton.

Hlavné trendy molekulárnej genetiky určuje tzv. sekvenovanie novej generácie (NGS). Táto metóda umožňuje analyzovať celú DNA, zatiaľ čo bežne využívané prístroje na Slovensku zaostávajú v rozsahu analýzy, ako aj v rýchlosti spracovania vzoriek.

Geneton chce v spolupráci s Univerzitou Komenského postaviť zo štrukturálnych fondov EÚ nové špičkové výskumné centrum molekulárnej genetiky.

„Cieľom je vybudovať na Slovensku prvé skutočné centrum, zaoberajúce sa aktuálnym biomedicínskym výskumom, založenom na analýze vzoriek tzv. NGS technológiou,“ povedal Minárik.

Podľa Minárika u nás chýbajú nielen laboratória, ale aj ľudia so skúsenosťami s NGS technológiou, ktorí by na základe týchto skúseností dokázali určiť správny postup pri riešení úloh.

Nedávno sa v projekte ukončili verejné obstarávania na prístroje a materiál. „Dostávame sa do fázy, keď začíname získavať vlastné skúsenosti s touto momentálne najprogresívnejšie sa rozmáhajúcou laboratórnou technológiou,“ dopĺňa Minárik.

Prelomový objav

V minulom roku žila genetika najmä medzinárodným projektom ENCODE. 442 vedcov z 32 výskumných inštitúcií zistilo, že z ľudskej DNA sa využíva oveľa viac ako sa predpokladalo. Projekt úplne zmenil pohľad vedy na ľudský genóm.

 „Prevažná časť ľudského genómu má konkrétnu funkciu a je zapojená do regulácie realizácie dedičnej informácie,“ hovorí Minárik.
Kým predtým sa predpokladalo, že kódujúca časť predstavuje len 1,5 % genómu, výsledky projektu ENCODE naznačujú podiel až približne 80 %.

Pre genetický výskum to má obrovské dôsledky. „Opäť narastie komplexita genetického výskumu, pretože bude potrebné prihliadať na oblasti genómu, ktoré sa doteraz považovali za úplne nezaujímavé,“ povedal Minárik.

„Umožní to odhaliť príčiny mnohých patologických stavov ľudského organizmu, ktorých príčiny boli doteraz neznáme, či identifikovať podnety, ktoré sú rozhodujúce napríklad pri terapii, ale aj pri prognostike, či diagnostike takýchto patologických stavov,“ dodal.

Tento vedecký prelom by nemal mať veľký vplyv na ciele projektu Revogene. Podľa Minárika už pri dizajne projektu rátali s tým, že sa budú zaoberať celogenomovými analýzami a nielen časťami ľudského genómu. Výskum tak bude môcť pohodlne nadviazať na výsledky projektu ENCODE.