Jeho príbeh je silný a inšpiratívny. Narodil sa v roku 1933 v Bratislave. Osud sa s ním pohral prvýkrát cez vojnu, keďže on a členovia jeho rodiny boli Židia.

Prvá vlna židovských odsunov ho obišla len vďaka tomu, že jeho matka pracovala ako lekárka, ktorých bol nedostatok.

Situácia sa však zmenila po potlačení povstania počas druhej vlny odsunov. Od septembra 1944 do konca vojny ukrývali celú jeho rodinu manželia Javorčekovci.

„Sú to v skutočnosti oni, ktorí by mali dostať vyznamenanie,“ povedal počas odovzdávania ceny ministra zahraničných vecí Vyslanec dobrej vôle za rok 2010.

Aj táto vojnová skúsenosť ho naučila, aké dôležité je pomáhať druhým.  

Veda ako detektívka

Po vojne jeho rodičia chceli, aby sa stal doktor. Sám by si možno vybral právo, alebo ekonómiu, ale v spolitizovanom komunistickom režime, to nebolo možné. Po vyštudovaní Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, sa rozhodol pre kariéru vedca.

„Vedu ako kariéru som si zvolil kvôli vzrušeniu, že keď urobím jednoduchý pokus, možno budem jediný človek vo svete, ktorý spozná ako tento malý proces funguje. Je to ako detektívka, kde neviete koniec príhody, až kým nedôjdete na poslednú stránku,“ vysvetľuje Vilček v dokumente Slovenskej televízie.

Z Československa napokon odišiel. Priznáva, že mu nesedel socializmus, ale chcel tiež robiť vedu na svetovej úrovni. Aj preto sa rozhodol pre Spojené štáty.

V roku 1964 emigroval do USA, kde prijal ponuku pôsobiť na Lekárskej fakulte Newyorskej univerzity. Tam odštartoval svoju kariéru skúmaním cytokínov, konkrétne jedného, známeho ako Tumor Necrosis Factor (TNF).

Daroval milióny

Výsledky jeho práce priniesli výrazný pokrok pri liečbe artritídy a ďalších chronických zápalových ochorení.

Dnes je označovaný za otca tzv. biologickej terapie v reumatológií. Jeho výskum pomohol zachrániť stotisíce životov. Za svoje patenty na vývoj liekov inkasoval od farmaceutického priemyslu milióny dolárov.

Časť z toho, približne 100 miliónov dolárov, daroval New Yorskej univerzite. Ďalšiu časť peňazí použil na založenie Nadácie, ktorá financuje imigrantov s talentom v oblasti výskumu a umenia.

Ako priznáva, svojej práci venoval až 90 % svojho života. „Najväčšie zadosťučinenie mi dáva, keď hovorím s ľuďmi, ktorým pomohol môj liek,“ hovorí.

Celoživotné dielo Ján Vilčeka si všimol aj americký prezident Barack Obama, ktorý mu začiatok februára odovzdal v Bielom dome najvyššie americké ocenenie za vedu a technológiu - Národnú medailu za technológiu a inováciu.

„Ľudia ako Ján majú obrovský talent a nejakým fundamentálnym spôsobom, im je súdené byť na tomto pódiu,“ povedal americký prezident pri udeľovaní ceny.