Baktérie sú živé organizmy, ktoré sa rovnako ako ktorékoľvek iné živé organizmy snažia vydobyť si čo najlepšie životné podmienky. Aj preto si vyvinuli rôzne spôsoby, ako sa ochrániť pre ľudským imunitným systémom.

Slúžia im k tomu tzv. biofilmy, ktoré majú na svojom povrchu. A tie môžu znamenať problém aj pre človeka.

Ak totiž baktériám nehrozí nebezpečenstvo od imunitného systému, sústredia sa na množenie. Infekcie vznikajú premnožením baktérií. Inými slovami, ak je baktérií dostatočné množstvo, prejavia sa v ľudskom organizme ako infekcia.

Kým niektoré baktérie sú relatívne neškodné, iné môžu byť smrteľné.

„Biofilm prispieva k odolnosti baktérie a tak môže spôsobiť vážne a trvalé infekcie okolo srdcových chlopní, v pľúcach a močových cestách,“ tvrdí Mikkel Girke Jørgensen z Univerzity Južného Dánska.

Jeho výskumný tím sa pozrel bližšie na to, ako kedy si baktérie tieto biofilmy vytvárajú.

Vedci dnes už rozumejú skrytým regulačným mechanizmom, ktoré formujú biofilmy. Mechanizmus zahŕňa malé RNA molekuly, ktoré môžu vplývať na génovú expresiu a teda aj rozhodnutie, či vytvoriť biofilm, alebo nie.

Baktérie sa pohybujú pomocou bičíka. Vedci zistili, že keď potrebujú vytvoriť biofilm, jednoducho „vypnú“ bičík a prestanú sa pohybovať.

„Teraz sme identifikovali, podľa čoho sa rozhodujú, či sa pohybovať alebo nie - a to determinuje, či utvoria biofilmy, alebo nie,“ vysvetľuje Jørgensen.

„Možnosti pre farmaceutický priemysel sú obrovské. Porozumenie formovania biofilmov môže byť prvým krokom vo vytvorení nových spôsobov liečby komplikovaných infekcií,“ objasňuje výhody výskumu.