Alzheimerova choroba je závažné ochorenie mozgu, pri ktorom dochádza k postupnému rozpadu nervových vlákien a nervových buniek. Mozog pritom atrofuje, zmenšuje sa. Navonok sa to prejavuje demenciou.

Demenciou trpí podľa odhadov až štvrtina seniorov nad 85 rokov, z toho u viac ako polovici prípadov ide o Alzheimerovu chorobu. Navyše celkový počet pacientov v posledných rokoch stále rastie a má rásť aj naďalej.

„V súčasnosti prichádzajú pacienti k lekárom v pokročilom štádiu ochorenia, keď už majú problém s bežnými činnosťami – nevedia priradiť správne slovo k predmetu, ktorý vidia, nevedia, prečo je ráno a čo treba ráno urobiť,“ vysvetľuje doktorka Svatava Kašparová z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity.

Jej vedecký tím  z oddelenia  nukleárnej magnetickej rezonancie a hmotnostnej spektroskopie, skúma nástup a rozvoj demencie (vaskulárnej či Alzheimerového typu), ktorú modeluje na experimentálnych zvieratách.

„Našim cieľom je odhaliť počiatočné štádia ochorenia a určiť, čo sledovať pri preventívnych vyšetreniach, aby sme zabránili rozvinutiu ochorenia,“ hovorí Kašparová.

Oxidačný stres v mozgu

Na konte už majú objav aj jedného z možných biomarkerov, ktorý by mohol prispieť k včasnej diagnostike choroby.

Vedci sa zamerali na enzým kreatínkinázu, ktorá sa nachádza vo veľkej koncentrácii v svalových, srdcových, či mozgových bunkách.

Kreatínkináza je zodpovedná za prísun energie do buniek a jej správne využívanie. Zmena rýchlosti kreatínkinázy je indikátorom oxidačného stresu. Doteraz sa na túto reakciu kládol dôraz pri sledovaní správnej činnosti srdca, či svalov.

Až pozorovania na Slovenskej technickej univerzite ukázali, že nás môže upozorniť aj na prítomnosť oxidačného stresu v mozgu a teda aj možné riziko ochorenia.  

„Keďže táto reakcia je veľmi rýchla, odrazí sa jej nefunkčnosť hlavne v intelektových regiónoch mozgu - hippocampus. Preto sa v súčasnosti pri hľadaní liečebných postupov v ranných štádiách ochorenia upriamujeme na našom oddelení na ovplyvnenie tejto kľúčovej reakcie,“ tvrdí Kašparová.

Tím overoval už aj účinok liečiva simvastatín, ktorý dokázal opäť  zvýšiť rýchlosť tejto enzymatickej reakcie v mozgu.

Magnetická rezonancia

Vedci využívajú vo výskume metódu magnetickej rezonancie, ktorá patrí k najprogresívnejším diagnostickým metódam. „Iné prístroje nedokážu dnes tak jasne zobraziť zmeny na vnútorných mäkkých tkanivách. Táto metóda odlíši zápal v tele od nádoru a dá nám informáciu o zmenách v štruktúre tkanív. V prípade výskumu nám umožňuje sledovať vývoj ochorenia a v prípade overovania liečby nielen výsledok - teda či liečba zabrala - ale aj cestu liečiva v tele, či miesta, kde a ako liečba zabrala,“ hovorí Kašparová.

Hlavnou devízou tejto techniky je neinvazívnosť a široké spektrum získaných dát - umožňuje spracúvať najrôznejšie obrazy s vysokým rozlíšením od anatómie cez morfológiu tkanív, funkčnosť orgánov, sledovanie cesty kmeňových buniek alebo liečiv do patologického miesta, teda priamo do nádoru, nekrózy či ischemického poškodenia.

Výskum v oblasti diagnostiky a liečby Alzheimerovej choroby prebieha v súčasnosti na celom svete. V Spojených štátoch aktuálne testujú liek, ktorý rozpúšťa plaky – amyloidy v mozgu. Práve vznik amioidných plakov a neorofibrilálnych klbiek v mozgu spôsobuje odumieranie nervových buniek neurónov a ich spojov v mozgu a je zodpovedné za rozvoj demencie Alzheimerového typu.