Rekreačnému potápaniu sa podľa celosvetových odhadov venuje asi tri milióny ľudí. Potápanie je taktiež populárne aj na súťažnej a profesionálnej úrovni (polícia, armáda, záchranné zložky, výskum, údržba vodných tokov, energetika atď.).

Priemerný človek zadrží dych pod vodou najviac na dve až tri minúty. Špičkový nádychový potápač to dokáže až na desať minút. Rekord bol doteraz 11 minút a 35 sekúnd.

Aj ďalšie rekordy sú dychberúce. Najväčšia hĺbka ponoru bez dýchacieho zariadenia bola doteraz 101 metrov, s plutvami 124 metrov. Najväčšia hĺbka ponoru pri dýchaní zmesi vodík - hélium - kyslík bola zase 701 metrov. Potápanie v týchto hĺbkach pritom už pre ľudský organizmus predstavuje značné riziká.

Najväčšie ťažkosti môžu spôsobovať zmeny tlaku. S pribúdajúcimi metrami sa tlak zväčšuje, pričom k najväčším zmenám dochádza už počas prvých desiatich metrov. Pri zmenách tlaku sa ťažšie dýcha a tiež dôjsť k poškodeniu tkaniva.

K ďalším veľkým nepriateľom potápania patrí hypotermia, teda podchladenie, alebo dekompresná choroba, pri ktorej sa v krvi alebo v tkanive začnú počas vynárania tvoriť bubliny dusíka, či iného v tele rozpustného inertného plynu.

Okrem toho odborníci upozorňujú napríklad aj na zápaly zvukovodov, alebo dusíkovú narkózu, ktorá sa navonok prejavuje eufóriou, iracionálnym chovaním, alebo extrémnou únavou, čo všetko vedie k ohrozeniu života potápača.  

Potápanie by mali zvážiť najmä ľudia s akútnym, či chronickým ochorením dýchacieho alebo srdcovocievneho systému.

Úspech ľudstva

„Potápanie považujem za jeden z najväčších úspechov ľudstva, rovnako ako lietanie či cesty do kozmu,“ hovorí profesor František Novomeský, ktorý pôsobí ako prednosta Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Martin.

Novomeský sa venuje medicíne potápania nepretržite od ukončenia vysokoškolského štúdia. Viac ako 50 rokov je aj sám aktívnym potápačom a medzinárodne certifikovaným inštruktorom potápania. Zároveň je jediným súdnym znalcom na Slovensku a v Čechách v oblasti forenznej expertízy nehôd pri potápaní.

„Potápanie je pre mňa predovšetkým o pokore, o úcte k vodnému živlu, k jeho prirodzeným obyvateľom. Teda žiadny adrenalín, „pokorenie“ hĺbky, alebo riziko. Človek pod vodou je veľmi krehká nádoba a ak chce prežiť, musí sa okrem vhodnej techniky vyzbrojiť aj serióznymi vedomosťami o sebe samom. Aj preto vznikla táto kniha,“ vysvetľuje.

V slovenskej i českej medicínskej literatúre doteraz chýbala kniha, ktorá by sa komplexne zaoberala problematikou potápania.

Monografia „Potápačská medicína“ má 415 strán a je určená širokému spektru rôznych odborníkov medicíny, ako sú športoví lekári, fyziológovia, internisti, všeobecní lekári, gynekológovia, súdni lekári a patológovia. Je tiež vhodným učebným textom pre študentov lekárskych fakúlt.

„V knihe Potápačská medicína sú zaradené aj osobitné kapitoly venované problematike potápačských aktivít detí, adolescentov, žien či starších osôb. Už len toto ukazuje, s akým širokým diapazónom problémov sa musí lekár pracujúci s potápačmi vysporiadať,“ tvrdí  Novomeský .