Podľa WHO by zvyšujúca sa rezistencia baktérií na antibiotiká mohla viesť k tomu, že niektoré choroby sa za niekoľko desaťročí stanú pre ľudí znova smrteľné.

Fakt, že nadmerné užívanie antibiotík vedie k ich neúčinnosti, je pritom známy už dlhšiu dobu. Teraz ale odborníci varujú, že účinok strácajú aj prípravky donedávna považované za „antibiotiká poslednej záchrany“, ktoré sa používajú pri smrteľne nebezpečných infekciách.

Týka sa to napríklad širokospektrálnych antibiotík karbapenémov používaných proti baktériám Klebsiella a Escherichia coli, ktoré spôsobujú napríklad zápal pľúc alebo zápaly močových ciest.

„V mnohých štátoch účinkujú karbapenémy len asi u polovice pacientov nakazených baktériou Klebsiella," uvádza správa WHO. To ohrozuje najmä ťažko chorých pacientov na jednotkách intenzívnej starostlivosti, či malé deti, u ktorých sa tieto silná antibiotiká v ťažších prípadoch nasadzujú.

Podobná je situácia aj v liečbe infekcií močového ústrojenstva, kde u viac ako polovice pacientov už nezaberajú antibiotiká zo skupiny fluorochinolónov, ktorá bola ešte v 80. rokoch vysoko účinná. Tiež pre chorých s kvapavkou je teraz oveľa ťažšie nájsť správny liek, pretože niektorí pacienti nereagujú na liečbu často používanými cefalosporínmi tretej generácie.

„Ak spoločne nezačneme rýchlu a koordinovanú protiakciu, zamieri svet do postantibiotickej éry, kedy sa bežné infekcie a menšie zranenia, ktoré sme dokázali po desaťročia úspešne liečiť, stanú zase smrteľnými," varoval zástupca generálneho riaditeľa WHO Keidži Fukuda.

ČTK