rozhovor Príroda nás hormonálne rozdelila a je to tak fajn

— Zuzana Vitková

Hormóny nás často krát ovplyvňujú viac, ako si uvedomujeme. Vedecký tím z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského sa snažil hlbšie porozumieť vplyvu testosterónu na priestorovú orientáciu nadaných chlapcov. To, prečo skúmali práve chlapcov a ako súvisí testosterón s dĺžkou prstov, nám prezradila vedkyňa RNDr. Jaroslava Durdiaková, PhD.

Príroda nás hormonálne rozdelila a je to tak fajn

Jaroslava Durdiaková v laboratóriu, zdroj: archív Jaroslavy Durdiakovej

Koluje množstvo vtipov prameniacich zo stereotypu, že ženy majú horšiu priestorovú orientáciu ako muži. Je to vďaka vám už vedecky potvrdený fakt?
Nepovedala by som to až tak radikálne, ale ukázalo sa, že pri riešení všetkých typov úloh zameraných na 2D a 3D priestorovú orientáciu sú muži v rámci populácie trochu lepší.
My sme sa zaoberali tým, v čom ten rozdiel spočíva a čo mužov ovplyvňuje, čiže mužským pohlavným hormónom, testosterónom.

Akú funkciu teda zohráva testosterón pri orientácii v priestore?
Je to hormón, ktorý ovplyvňuje veľké množstvo procesov v našom tele. Napríklad už v čase, keď sa plod vyvíja v maternici, tak testosterón v podstate organizuje architektúru mozgových štruktúr.

Čo si pod tým môžeme predstaviť?
To, ako sa vyvíja náš mozog, ako sa zakladajú jednotlivé štruktúry a ako sa organizujú hemisféry. V týchto procesoch je testosterón jedným z faktorov, ktorýé ovplyvňujú trajektóriu vývinu. Úloha testosterónu však nekončí počas vývinu v maternici, ale pokračuje aj po narodení. Napríklad chlapci sú vystavení vrcholu pôsobenia testosterónu v puberte.

Ovplyvňuje testosterón aj ženy?
Samozrejme, aj nás počas života ovplyvňuje. V neskorších štádiách vývinu už ale len tak obmýva náš mozog a jemne balansuje kognitívne schopnosti ktoré máme. Napríklad to, akí sme empatickí, verbálni, systematickí, ako ochotne riskujeme, či ako sa rozhodujeme pri riešení morálnych otázok. Testosterón jemne moduluje množstvo personálnych čŕt a vzorov správania u oboch pohlaví.

Čiže to, či sa zachováme morálne alebo nemorálne, ovplyvní z časti testosterón?
Nemožno to brať doslovne. Toho sa ľudia radi chytajú keď hovoria, že im testosterón mení morálne správanie. Nie je to tak. Sú to v podstate len stratégie, ktorými v spoločnosti prežívame. Publikácie však ukazujú, že muži, ktorí sú celý život vystavení vyšším dávkam testosterónu, sú priebojnejší a idú za svojim cieľom priamo. Ženy sú naopak viac altruistické.

Takže preto sa dospievajúcim chlapcom často hovorí, aby „skľudnili hormón“...
Okolo puberty im koncentrácie testosterónu prudko stúpajú. Chlapci sú teda v porovnaní s dievčatami vystavení jeho niekoľkonásobne zvýšeným koncentráciám. V puberte preto vidno veľmi veľké rozdiely v správaní chlapcov a dievčat. Okrem toho, že testosterón stimuluje hrubnutie hlasu a zmeny výzoru, je u chlapcov viditeľná aj sociálna dominancia, agresivita a priebojnosť. U dievčat väčšinou tieto črty až také dominantné nie sú.

A čo dominantné a priebojné dievčatá? Sú tiež ovplyvnené testosterónom?
Dalo by sa povedať, že dievčatá s týmito charakteristikami za ne vďačia zvýšenej hladine tohto hormónu. Väčšina dievčat je ale vystavená vysokým dávkam estradiolu. Ten ich favorizuje v empatii, v zmysle pre detail a tak ďalej. Príroda to takto „hormonálne“ rozdelila a je to tak fajn.

Vy ste skúmali vplyv testosterónu na nadaných chlapcov. Prečo ste si vybrali práve túto skupinu?
Vo výskume sme nadviazali na dlhoročné smerovanie projektu pani profesorky Ostatníkovej na lekárskej fakulte, ktorá s ním začala pred dvadsiatimi rokmi. Zaujímalo ju, čím je populácia nadaných chlapcov odlišná, čomu vďačia za talent a za nadpriemerné schopnosti.

Ale prečo práve chlapci a nie napríklad nadané dievčatá?
V populácii nadaných dominujú chlapci. IQ väčšiny žien sa pohybuje okolo priemeru, zatiaľ čo u mužov sú viac zastúpené extrémne kategórie. Inými slovami to znamená, že viac mužov sa vyskytuje v skupinách mentálne hendikepovaných, ale aj intelektovo nadaných. 

Hlavným dôvodom je však to, že je ľahšie vytvoriť homogénny súbor mužov, pretože ich neovplyvňuje menštruačný cyklus. Ten mení hladiny hormónov a tým pádom nemôžeme jednoznačne povedať či je hladina zmenená len v dôsledku cyklu, alebo či je to reálna hladina, ktorá je konštantne zvýšená.

Isté cykly sú samozrejme aj u mužov, ale nie je to také markantné ako u žien. Pri ženách je veľmi náročné urobiť si homogénny súbor, v ktorom sú všetky úplne uniformne v jednej fáze cyklu. Takže preto sme skúmali chlapcov.

Ako tento výskum prebiehal?
Už naše predošlé práce dokázali, že nadaní chlapci sú v priestorových schopnostiach lepší, keď ich porovnávate s priemernou populáciou. No a my sme zisťovali, či práve testosterón môže byť jedným z faktorov, ktoré zohrávajú v týchto rozdieloch úlohu a či favorizuje nadaných chlapcov v teste priestorovej orientácie.

Prebiehalo to tak, že sme oslovili rodičov nadaných chlapcov, ktorí mali IQ vyššie ako 130, vysvetlili sme im výskum a poprosili ich o spoluprácu. Testy sme robili zo vzoriek slín, čo bolo super, pretože odber vôbec nebolí.  Potom sme chlapcov testovali na priestorové schopnosti a oskenovali sme im dlane rúk, aby sme mohli odmerať druhý a štvrtý prst.

Čo majú s testosterónom prsty?
Dĺžka druhého a štvrtého prstu ukazuje, aký silný bol vplyv testosterónu prenatálne. Okrem toho, že tento hormón organizuje naše mozgové štruktúry, podporuje aj rast štvrtého prstu. Chlapci, ktorí sú vystavení väčším hladinám budú mať dlhší prstenník a dievčatá majú zväčša dlhší ukazovák, lebo sú počas vývinu viac vystavené estrogénu.

Je fascinujúce, koľko vecí človeka ovplyvňuje a on o tom ani netuší.
Áno a veľa vecí je naozaj zaujímavých. Napríklad pri tejto téme prebieha veľa debát, či je to naozaj tak, ale existuje dostatočne veľa prác, ktoré to preukázali. 

Dokonca to funguje aj na potkanoch. Keď podávate tehotným samičkám potkanov testosterón, tak má ich potomstvo zmenený pomer spomínaných dĺžok prstov na packách.

Vráťme sa k výskumu, čo ste sledovali v odobratých vzorkách slín?
Zmerali sme hladinu testosterónu v sline a vyšetrili citlivosť androgénového receptora. Pretože testosterón nemôže sám účinkovať. Na to, aby pôsobil na naše bunky, potrebuje receptor, ktorý je jeho sprostredkovateľom. Ten prechádza do jadra, kde ovplyvňuje procesy na úrovni DNA.

Čiže ide o nejaký „prenosový voz“?
Presne. Je to voz, ktorý zabezpečí účinok testosterónu v bunke. Sám by neurobil nič.

Čo ste nakoniec zistili?
Keďže dobrá priestorová orientácia je väčšinou pripisovaná mužom a vieme, že muži sú celý život vystavení veľkým dávkam testosterónu, čakali  sme, že čím bude signalizácia testosterónu silnejšia, tým viac bude favorizovať mentálnu rotáciu.

Prekvapilo nás, že je to práve naopak. Čím je androgénový receptor a nosič slabší, čiže sa do buniek dostane menšia sila testosterónu, tým budú priestorové schopnosti lepšie. Testosterón do istej miery napomáha, ale nie je to jediný faktor. V určitom kroku môže byť metabolizovaný a zmenený na estradiol, čo je ženský hormón. 

Takže toto sa teraz vlastne testuje na zvieratách, či to tak reálne môže byť a uvažuje sa, že časť priestorových schopností môžeme vysvetliť slabším testosterónovým vplyvom, avšak nevieme ako testosterón v mozgu naozaj funguje.

Budete na tomto výskume pracovať aj naďalej, alebo bola pre vás táto téma publikáciou článku ukončená?
Áno, chcela by som sa pozrieť napríklad na to, či sa nadaní chlapci líšia v empatii, v systemizácii a v ďalších personálnych charakteristikách. 

Tento hormón je vlastne aj jeden z mnohých faktorov, ktoré môžu súvisieť aj s patológiami, napríklad s autizmom. Medzi autistami je tiež vyšší počet chlapcov ako dievčat a niektorí hovoria, že autistické črty spôsobuje práve prenatálna „otrava” testosterónom.  Je tam vlastne len veľmi tenučká hranica medzi napríklad nadaním - genialitou a patológiou. Tomuto sa tu, na Lekárskej fakulte, chceme ďalej venovať. Mozog, kognitívne funkcie, autizmus, to všetko spadá do toho, ako testosterón organizuje náš mozog.

Je naše priestorové nadanie a IQ celkovo dané ešte v prenatálnom období?
My sme stavali na jednej z mnohých teórií, ktorá vysvetľuje nadanie. Testosterón tu zohráva svoju úlohu, ale je tam aj množstvo ďalších génov, ktoré organizujú metabolizmus a vývinové procesy mozgu. 

Hovorí sa, že za výšku intelektu vďačíme z 50% génom a 50% ovplyvní to, koľko študujeme, v akom prostredí vyrastáme, aké záľuby máme a podobne. Nadanie a vlastne aj mozog celkovo sú veľmi komplikované veci, ktoré podľa mňa nebudú ani za mnoho rokov úplne objasnené.

Čo vás počas skúmania hormónov a mozgu najviac zaskočilo?
Veľmi veľa vecí. Keďže som študovala mikrobiálnu genetiku, a potom som pracovala s kvasinkami, bol pre mňa vplyv testosterónu úplne nový.

Myslela som si, že hormónom vďačia chlapci za to ako vyzerajú, ale nedokázala som si predstaviť, že testosterón môže mať také ďalekosiahle účinky, ktoré s pohlavnými charakteristikami nemajú na prvý pohľad nič spoločné.

O vašom výskume rozprávate veľmi zanietene. Tešíte sa každé ráno do práce?
Určite. Tu v laboratóriu nie je žiadny deň taký istý a prichádzam do styku s množstvom rozličných tém. Jedna kolegyňa skúma slinu, druhá DNA, ďalšia robí animálne experimenty. My tou vedou žijeme. Koľkokrát si hovorím: „bože, my žijeme úplne mimo reality“, ale pre mňa sú ľudské telo a biológia všeobecne úžasný svet.

Viete si predstaviť, že sa tomu budete venovať celý život?
Áno, a pritom vlastne ani neviem, ako som sa k tomu dostala. Vždy som chcela byť lekárka, ale raz som si proste povedala, že pôjdem študovať genetiku a bude to super. Z tejto cesty som niekoľko rokov nezišla a baví ma to, aj keď výskum prináša množstvo problémov. Niekedy sa vám nedarí tak, ako očakávate a nikdy neviete čo vám vyjde. To je však na tom aj to zaujímavé a vzrušujúce. Náš šéf hovorieva, že robiť vedu je privilégium, lebo môžete robiť to, čo vás baví a baviť sa prácou. Absolútne s ním súhlasím.

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia