V posledných desaťročiach prudko narastá počet alergikov. Nejakou formou alergie trpia údajne až dva milióny Slovákov. Taktiež však enormne narastá aj stres. Vedci sústreďujú svoju pozornosť na oba javy a niektorí dokonca hľadajú medzi nimi spojitosť.

Napríklad už dávnejšie dokázali, že stres zosilňuje príznaky alergie. V jednom experimente si priviedli do laboratória 28 alergikov, ktorí trpeli sennou nádchou. Najskôr ich vystavili rozličným alergénom, aby sa im na koži vytvorili vyrážky.

Následne plnili alergici rôzne úlohy, ktoré ich vystavovali stresu. Ak osoba s podráždenou pokožkou cítila napätie, podráždenie sa zvýšilo až o 75 percent. Ak išlo o silný stres, tak až dvojnásobne.

Výskumníci z Katedry psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského zrealizovali trochu odlišný výskum. Neskúmali ako vplýva stres na alergie, ale ako dokážu alergici zvládať stres.

Nebezpečná reakcia

Na tomto interdisciplinárnom výskume sa podieľali mikroelektronici, endokrinológovia i alergiológovia. Výsledky experimentov okrem iného potvrdili, že osoby trpiace silnou alergiou reagujú na stres až nebezpečne neprimerane.

V normálnych situáciách organizmus reaguje na stresové stimuly aktiváciou sympatika aj kortizolu, čím organizmus prirodzene „bojuje“ voči nepriaznivým stresovým podnetom.

Zistilo sa však, že u silných alergikov dochádza k istému zablokovaniu komunikácie s vonkajším svetom pri vystavení stresu, čo spôsobuje výrazne nedostatočné vyplavovanie stresového hormónu kortizolu, ale aj neadekvátnu reakciu autonómneho nervového systému, konkrétne zníženú funkciu tzv. sympatika.

Tento stav možno charakterizovať ako istú pasívnu rezistenciu, kedy jedinec nereaguje na stresové podnety - v podstate sa správa, ako keby „sa nič nedialo“.

„Takáto anomálna reakcia na stres je nebezpečná pre organizmus, a to tak z psychologického aspektu, ako aj v konečnom dôsledku z aspektu biologického,“ hovoria vedúci výskumného tímu - docent Igor Brezina a Petra Soláriková z Univerzity Komenského.

Stresové reakcie však zaznamenali aj tie osoby, u ktorých je alergia menej rozvinutá. Na základe predbežných výsledkov bolo zistené, že u týchto jedincov sa prejavuje vyššia úzkostlivosť, viac depresívnych symptómov, vyššia úroveň nepriateľského konania voči iným a celkovo je u nich zaznamenaná vysoká úroveň distresu, čiže negatívnej formy stresu.

Vo všeobecnosti títo jedinci preferujú viac vyhýbavých stratégií vyrovnania sa so stresom, ktoré sú však značne neprospešné pre zdravé fungovanie organizmu. Všetky spomínané zistenia pôsobia ako posilňovače už biologicky narušenej adaptability.

Výskum reflektuje enormný nárast výskytu stresom podmienených ochorení, vrátane alergických ochorení, a je súčasťou rozsiahleho výskumu zameraného na sledovanie a pochopenie stresovej reakcie.