Pred novými technológiami sa už neskryje ani kliešť

— Frédérique Hazéová

Uhryznutie či štipnutie jedovatého zvieraťa sa pre človeka môže skončiť aj fatálne. Napriek tomu však jed nie je len hrozbou. Vďaka svojej podstate a práci vedcov sa môže premeniť aj na liek.

Pred novými technológiami sa už neskryje ani kliešť

Ilustračná fotografia, zdroj foto: commons.wikimedia.org/Per-Anders Olsson

Lieky vyvinuté zo živočíšnych jedov už vo svete existujú, výsledky nového výskumu však umožnia jednoduchšiu analýzu nebezpečných toxínov a ich lepšie pochopenie. Vedci z projektu VENOMICS, ktorý je financovaný zo zdrojov Európskej únie, sa tiež snažia uľahčiť proces umelej reprodukcie daných toxínov v laboratórnom prostredí.

Toxíny, ktoré vedia čo chcú

Živočíšny jed pozostáva zo zmesi smrtiacich toxínov, ktoré sú ako riadené strely. Stáročiami vývoja sa z nich stali zabijaci, ktorí sa dokážu zamerať na konkrétny druh molekúl, pripútať sa na ne a už nepustiť. Kvôli stabilným väzbám v štruktúre ich totiž naše telo nedokáže tak ľahko zničiť.

„Zvieracie toxíny sú známe tým, že prejavujú výnimočné farmakologické vlastnosti, s vysokou afinitou a selektivitou. Preto predstavujú veľmi zaujímavý zdroj kandidátov na lieky,“ vyjadril sa Nicolas Gilles, koordinátor projektu VENOMICS.

Rôzne jedy obsahujú rozdielne množstvo toxínov, ktoré sa od seba môžu viac či menej odlišovať. Jedným zo zámerov projektu VENOMICS je vytvoriť „syntetickú knižnicu“ toxínov, aby sme sa o nich dozvedeli čo najviac. Kvôli tomu však museli vyvinúť efektívnejšie a lacnejšie metódy na ich analýzu.

Samotný jed môže podľa Gillesa obsahovať až tísíc rôznych zložiek, čo doteraz značne komplikovalo identifikáciu aktívnych toxínov, ktoré sa v ňom nachádzajú. „To je jeden z dôvodov, prečo farmaceutické spoločnosti doteraz váhali s investovaním do tejto oblasti. Ale teraz sa veci menia,“ uviedol pre magazín Horizontu 2020 Gilles.

Už neutečú ani malí útočníci

Techniky vyvinuté výskumníkmi z VENOMICS sú rýchlejšie a efektívnejšie, než zaužívané metódy. Tie si vyžadovali takmer dvadsaťnásobné množstvo jedu, ktorý museli vedci neustále rozoberať, až kým sa im nepodarilo odizolovať aktívnu molekulu. Celý proces mohol trvať aj dva roky.

Nové metódy tento čas dokážu skrátiť na pár mesiacov, no oveľa dôležitejšie je, že vedci budú môcť preskúmať aj jedy, ktoré doteraz analyzovať nemohli. Keďže budú potrebovať oveľa menšie vzorky, môžu sa zamerať aj na veľmi malé živočíchy ako kliešte či mravce.

„Malé“ totiž v prírode vôbec neznamená neškodné. Podľa Gillesa má až 90% jedovatých živočíchov menej ako jeden centimeter. Je teda veľmi dôležité posvietiť si aj na tých najmenších.

Adepti na liečbu rakoviny aj cukrovky

Na svete existuje 173 000 jedovatých živočíchov, čo predstavuje zhruba 40 miliónov toxínov na analýzu. Také množstvo vedci hneď len tak nepreskúmajú, doteraz sa však v projekte VENOMICS podarilo rozanalyzovať jedy 200 živočíšnych druhov, čo je zatiaľ rekordné množstvo.

Na základe zhromaždených toxínov budú môcť vedci v poslednej fáze projektu otestovať ich účinnosť proti špecifickým chorobným molekulám. To by mohlo viesť k vývoju nových produktov na liečbu rakoviny, kardiovaskulárnych ochorení, či cukrovky.

Na to, aby sa potenciál projektu naplno rozvinul, je však podľa Gillesa potrebný transfer nových technológií do súkromného sektora, v ktorom by sa dali využiť oveľa efektívnejšie.

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia