Nobelova komisia ocenila vedcov, ktorí vyvinuli nové lieky na tri zanedbávané tropické ochorenia. Čo tento pojem vlastne zahŕňa?
Ide o pomerne nový pojem, ktorý sa používa asi päť rokov a vychádza z anglického Neglected Tropical Deseases, skrátene NTD. Patrí sem asi desať chorôb, ako napríklad onchocerkóza, filarióza, triparozomiáza, či detská malária. Týmto ochoreniam sa buď venuje malá pozornosť z hľadiska verejného zdravia, alebo sú zanedbané z hľadiska financovania nových liekov.

Pre farmaceutický priemysel je trh v treťom svete chudobný. Financovanie výskumu nových liekov je často zanedbávané, nakoľko neprinášajú pre farmaceutické firmy žiaden zisk.

Jednou z výnimiek sú však práve artemizíny, za ktoré bola ocenená čínska vedkyňa Youyou Tu.
V autorskom kolektíve nie sú len Číňania. Niektorí sú z Taiwanu, Vietnamu, Honkongu, Thajska, či Filipín. Je to teda pocta celej Juhovýchodnej Ázii za to, že po sto rokoch vyvinuli alternatívu k chinínu a jeho derivátom.

Vďaka nim máme prírodné deriváty paliny siatej, ktorá sa nachádza aj u nás na Slovensku, ako burina. Čínska medicína ju však poznala už dlho.

Všetci sa spočiatku báli, že ak budeme používať bylinný extrakt tradičnej čínskej medicíny, budú nás považovať za homeopatov či chiropraktikov. Pritom skoro veľa špičkových univerzít v USA či Japonsku prevádzkuje oddelenia tradičnej čínskej medicíny. Dokonca aj Stanford, ktorý je v medicíne najlepší. Na Taiwane, v Číne, Japonsku, či v Spojených štátoch majú dokonca celé fakulty.

Pred objavom artemizínov sa v boji proti malárii používal aj chinín. Nemal i ten rastlinný pôvod?
Chinín je v podstate prirodzená látka, keďže pochádza z kôry chinínovníka. Misionári si kedysi v Južnej Amerike a v Afrike všimli, že keď matky dali svojim deťom počas horúčky žuť kôru z chinínovníka alebo im z nej pripravili odvar, tak horúčka ustúpila. Chinín zabil parazity v ich krvi. Misionári tomu procesu síce nerozumeli, ale popísali to. Tak bol chinín objavený.

Youyou Tu s jej tímom artemizíny objavili a popísali už dosť dávno. Ocenení však boli až teraz. Prečo?
Artemizínom sa nevenovala veľká pozornosť, hoci to bol objav tisícročia. Ide totiž o skupinu liekov, ktoré účinkujú niekoľkonásobne lepšie a sú tiež niekoľkonásobne menej toxické, keďže ide o prírodný extrakt. V Európe sme si príliš zvykli na syntetickú chémiu, zatiaľ čo Čína, Japonsko, Vietnam, či Filipíny stále pracovali s tradičnými liekmi.

Vladimír Krčméry pri práci na jednej z lekárskych misií. Foto: Archív Tropic Teamu

Jedným z problémov predchádzajúcich liekov na maláriu bola rezistencia, ktorá sa časom vyvinula. Ako je to v prípade artemizínov?
Artemizíny sa podávajú sa v kombinácii s niektorým zo starších derivátov chinínu. Ak totiž máte vynikajúci liek, potrebujete ho chrániť na dvadsať až päťdesiat rokov. Musí sa preto podať v kombinácii, kde jedna zo zložiek ochráni tú druhú pred rezistenciou. Lieky tiež podávame len tri až päť dní. Ak podávate vysokú dávku krátko, je to dobrá prevencia rezistencie. Keď budete dlhodobo podávať nízke dávky, rezistenciu to podporí.

Tak vznikla chinínová rezistencia vo Vietname, Kambodži a Laose, kde sa päťdesiat rokov bojovalo. Vojaci totiž počas vietnamskej vojny celý čas preventívne užívali deriváty chinínu.

Podobná situácia sa odohrala aj v prípade ďalšieho lieku na maláriu, chlorochínu.
Deriváty chlorochínu sú v podstate neúčinné už od roku 1990. Bolo teda aj obdobie, kedy sme nemali artemizíny, aj keď v Číne a Vietname už boli, a len o niečo neskôr aj v Keni. Tam s nimi pracujeme už dvadsať rokov, rovnako ako v Tanzánii, Rwande, Burundi či Etiópii.

V Európe boli dlho zakázané, povolila ich len pred piatimi rokmi a Amerika až pred dvoma. Nedôvera voči tomu, čo je neamerické, najmä čo sa týka farmaceutického priemyslu, bola príliš silná.

Nakoľko boli a sú artemizíny v boji proti malárii úspešné?
Artemizíny drasticky znížili úmrtnosť, mali málo nežiaducich vedľajších účinkov a boli lacné – môžete ich kúpiť na každej benzínovej pumpe. Ročne teraz na maláriu zomrie asi 800 000 ľudí. Predtým ich zomieralo 1,5 milióna a ešte predtým 2 milióny, z toho milión až milión a pol detí. Vďaka artemizínom je situácia lepšia, čo je jeden z dôvodov na udelenie Nobelovky. Ale 700 až 800 tisíc hrobov je stále veľa.

Životný cyklus parazitov malárie. Zdroj infografiky: flickr.com/NIAID

Ako to, že aj napriek účinnému lieku stále zomierajú stotisíce ľudí?
Väčšinou zomierajú deti, pretože ich matky často nemajú žiadne vzdelanie. Nevedia čítať a len ťažko akceptujú osvetu. Naučiť ich, že ak dieťa dostane horúčku, má dostať antimalarikum a byť transportované do nemocnice, je veľmi ťažké. V mnohých krajinách Subsaharskej Afriky matky vôbec nevedia odmerať teplotu. Nevedia ani len odhadnúť, že má dieťa horúčku. Vedia len povedať, že sa má zle a to už je väčšinou neskoro.

Problémom však zrejme ostávajú aj peniaze...
Malária, tuberkulóza a čiastočne aj HIV, spolu s ostatnými zanedbávanými tropickými ochoreniami, sú všetko choroby chudobných. Firmy vedia, že keď niečo vyvinú, budú ťažko stratové, lebo si to tí ľudia nikdy nebudú môcť dovoliť. To je druhá príčina, prečo zomieralo toľko detí. Niektoré matky aj vedeli o tom, že existuje liek, ale buď sa k nemu nevedeli dostať, alebo naň nemali peniaze. Tam nedostanete nič zadarmo, aj keď máte choré dieťa. Ak nezaplatíte, tak ho nechajú zomrieť.

Čo sa vlastne deje v ľudskom organizme, keď sa nakazí maláriou?
Keď vás bodne komár nakazený plazmódiom, tak vám časť plazmódií vstrekne do krvného systému. Tie sa tam pomnožia a začnú zabíjať červené krvinky, ktoré sú ich prirodzenou potravou. Hemoglobín v krvi klesá a vzniká akútna anémia. Mŕtve krvinky naboptnajú a upchajú cievy, čo môže spôsobiť infarkty, mŕtvice, či zakrvácania. Zomrieť môžete aj preto, že červené krvinky okrem iného roznášajú v krvi kyslík. Ak zrazu polovica z nich odumrie, zomriete na globálnu hypoxiu.

Čo spravia artemizíny, keď sa dostanú do tela?
Artemizíny bránia plazmódiám v rozmnožovaní. Imunitný systém potom tie, ktoré sa nachádzajú v krvnom riečišti, sfagocytuje, čiže zožerie.

V posledných dňoch sa vyskytli správy, že na východnom Slovensku bol zaznamenaný komár nakazený maláriou. Išlo o prvý takýto prípad?
Náš kolega docent Jalili takéto komáre opakovane zaznamenal na Žitnom ostrove. Čím bude teplejšie, tým je väčšia šanca, že sa tu vyskytnú. Na rozmnožovanie totiž potrebujú minimálne dvadsať stupňov. Ak sa vyskytne séria tropických nocí a nočná teplota neklesne pod dvadsať stupňov, komár prežije svoj cyklus rozmnožovania sa.

Tieto komáre neroznášajú len maláriu, ale aj iné tropické choroby, ako napríklad hemoragickú horúčku dengue. Posledná veľká epidémia nebola v Mjanmare, ale na portugalskej Madeire. Daný druh komára sa dostal do batožinového priestoru niektorého lietadla, na Madeire vyletel, rozmnožil sa a asi osemsto ľudí ochorelo. Madeira je pritom raj dovolenkárov, ja som zistil, že má problémy tak, že hneď klesli ceny leteniek.

Spoločným menovateľom ochorení, za ktorých výskum bola udelená Nobelova cena, sú parazity. Ktoré parazity spôsobujú ďalšie ochorenia – orchocerkózu a lymfatickú filariózu?
Onchocerkózu, čiže riečnu slepotu spôsobuje Onchocerca volvulus a filariózu Cloaloa, filárie alebo dirofilárie, ktoré sa vyskytujú aj u nás. Následky sú ako v Smrti Herodesa, kde napísali, že ho zaživa žrali červy. Filárie sú neliečeného pacienta tiež schopné pomaly zaživa „zožrať“. Pri onchocerkóze však smrť najčastejšie nastáva v dôsledku toho, že oslepnete, a potom sa stane nejaká autonehoda, úraz alebo trauma.

Lymfatická filarióza sa zase prejavuje opuchmi dolných končatín, ktorým sa hovorí „pedes elefanti“, čiže slonie nohy. Preto ju nazývame aj elefantiáza. Navyše je upchatý miešok, ktorý je bohatý na lymfatické cievy. Dospelé červy ho upchajú, na čo sa tam hromadí tekutina a opuchne to tak, že chorý nemôže poriadne chodiť.

Títo ľudia končia na invalidných vozíkoch. Majú veľmi nízku kvalitu života, zasiahnuť preto treba zavčasu. V tom nám pomáhajú dva lieky, Ivermectín a Avermectín. Účinkujú na elefantiázu, aj onchocerkózu, v kombinácii s albendozolom alebo dietylkarbomazínom.

Podmienky pre medicínu v Keni sa od tých našich diametrálne odlišujú. Zdroj foto: archív Tropic Teamu

Existuje vďaka nim možnosť stopercentného vyliečenia?
Keď sa zasiahne zavčasu, tak áno. Takáto liečba je ale dôležitá najmä v prevencii a v doliečení. Okrem toho je veľmi dôležitá chirurgická liečba. Keď vám začne rásť skrótum, tak je podľa niektorých odborníkov najúčinnejšia punkcia, čiže odsatie obyčajnou hrubou ihlou. Pri elefantiáze aj onchocerkóze je tiež dôležité vytiahnuť červa kým je živý. Mŕtvy červ totiž prepadne nekróze. 

Ako sa môžu ľudia týmito parazitmi nakaziť?
Opäť ich prenášajú komáre, ale vo všeobecnosti sa inými parazitmi aj tu na Slovensku možno nakaziť kontaminovaným vonkajším prostredím. Deti na pieskoviskách, dospelí ľudia z hliny, či neumytého ovocia a zeleniny a podobne.

Je práve nedostatočná hygiena jeden z dôvodov, prečo je situácia napríklad v Afrike omnoho vážnejšia?
Úroveň hygieny je veľmi nízka práve pre veľký nedostatok vody. Keď nemáte vodu, nemáte sa v čom umývať. Jednou zo zanedbávaných tropických chorôb je aj trachóm, ktorý útočí na oči. Keď nemáte vodu a mydlo na umývanie očí, pravdepodobnosť, že dostanete trachóm, je päť krát väčšia. U nás sa trachóm nevyskytuje, no v Západnej Afrike priam masovo. Milióny prípadov, ktoré často končia oslepnutím.

Veľkú časť svojho života ste venovali zanedbávaným tropickým chorobám, a tým, ktoré postihujú chudobnejšiu populáciu. Na ktoré choroby by sme sa podľa vás mali najviac zamerať?
Na jednej strane sú tu spomínané zanedbávané choroby, a potom sú tu traja najväčší zabijaci. Na prvom mieste je AIDS, ktorý zabije štyri a pol milióna ľudí ročne, potom tuberkulóza, ktorá zabije dva milióny, a nakoniec malária. Títo traja spolu usmrtia zhruba sedem a pol milióna ľudí ročne. Keď si k tomu pripočítate zápal pľúc, ktorý zabije asi desať miliónov ľudí, tak to narastie ešte viac.

Ďalším z rozšírených zanedbávaných ochorení, ktoré som ešte nespomínal, sú napríklad aj detské osýpky. Na tie nemáme dostatočné lieky, máme len vakcínu. U nás sa preto nevyskytujú, ale tam, kde sa neočkuje, sa osýpky šíria ďalej.

Prečo sa proti tejto chorobe neočkuje všade?
Lebo je vojna. Očkovací tím do takých miest odmietne ísť očkovať, lebo sa boja, že im počas toho vystrelia mozog. Navyše si treba uvedomiť, že Islamský štát a Taliban veria slovám Usamu Bin Ládina, ktorý povedal, že očkovanie je vynález amerického vojenského priemyslu na to, aby zmenšil plodnosť islamských žien a rodín. Takže ženy sa nemôžu očkovať, očkujú sa len muži.

Počas svojich lekárskych misií ste veľakrát riskovali život. Čo vás ťahalo ďalej?
Nechcem sa dostať do zatratenia. Človek si musí uvedomiť, že jediné, čo si so sebou po smrti zoberie, sú dobré skutky. Nič iné neplatí, nič iné si nevezmeme. Ani peniaze, ani kreditné karty, ani naše účty, vily, nič. Len dobré skutky.