Tučná tvár a brucho môžu pochádzať zo stresu
— Zuzana VitkováAni najväčší flegmatik nedokáže prežiť život úplne bez stresu. Spôsobiť ho totiž môže aj zápal v tele, alebo obyčajný film. O tom, ako prežívame stres, čo s ním má spoločné cukor a prečo je pri ňom telo pripravené na útek alebo boj, sme sa rozprávali s hostkou januárovej debaty Science na N-tú fyziologičkou Ivetou Bernátovou.
autor ilustračnej fotografie: Bernard Goldbach/flickr.com
V rámci debát z cyklu Science na N-tú sa budeme v stredu 13.1. rozprávať o strese. Vedci nám vysvetlia ako vlastne „funguje“, kde vzniká a čo spôsobuje. Budeme debatovať aj o nesprávnych pracovných návykoch, či prostredí, ktoré často stres zapríčiňujú a o tom, či vieme svoje telo pri stresových situáciách oklamať, alebo ich dokonca využiť vo svoj prospech.
RNDr. Iveta Bernátová, DrSc. je vedúcou Laboratória neurohumorálnej regulácie hemodynamiky Ústavu normálnej a patologickej fyziológie Slovenskej akadémie vied. Pracovala napríklad na výskume vplyvu genetických faktorov v rozvoji hypertenzie u potkanov v podmienkach chronického stresu.
Čo je to vlastne stres?
Stres je odpoveď organizmu na stresový podnet - stresor. Počas evolúcie, bolo cieľom stresu prežiť, zachovať integritu organizmu a v prípade, že ide o dlhodobý stres, prispôsobiť organizmus novej situácii. V akútnom ohrození musel organizmus reagovať na ohrozenie buď bojom alebo útekom, čiže fyzickou aktivitou. V dnešnej dobe však už ľudia nemôžu reagovať na ohrozenie tým, že budú bojovať alebo utekať.
Existuje aj typ stresu, ktorý nevieme ovplyvniť?
Čokoľvek, čo spôsobí v ľudskom tele vyvedenie z normálnej rovnováhy, sa pokladá za stresor a vedie k stresu. U človeka to môže byť napríklad bolesť, zápal, či infekcia. Dokonca aj nadmerné množstvo informácií môže spôsobiť stres. Pre niekoho môže byť stresujúce aj čítanie knihy či pozeranie filmu. To sú veci, ktoré neprežívame fyzicky, ale pôsobia cez naše zmyslové orgány ako sluch, či zrak. Odpoveď organizmu môže byť veľmi podobná tomu, ako keby stresor pôsobil priamo na nás. Pre človeka sú však asi najzávažnejším zdrojom stresu medziľudské vzťahy a rôzne faktory vonkajšieho prostredia.
Nestíham dokončiť zadanie do práce, v „open space“ je okolo mňa veľa rozprávajúcich sa ľudí, čo sa vtedy deje v mojom tele?
Závisí to opäť od mnohých faktorov, ale keď máte ten deadline hneď, je to veľmi stresujúce a príde v prvom rade k stimulácii autonómneho sympatikového nervového systému.
To vedie k výraznému zvýšeniu krvného tlaku a frekvencie srdca aby bola zabezpečená zvýšená dodávka živín a kyslíka najmä do svalov, srdca a mozgu . Vzápätí na to dochádza k vyplaveniu hormónov, ktoré majú za úlohu stimulovať organizmus, aby odolal stresovej záťaži a nezrútil sa pod ňou. Do tela sa teda vyplaví aj veľké množstvo glukózy z vnútorných zásob, aby malo energiu na zvládnutie nasledujúcej záťaže.
Čo sa následne s glukózou stane?
Kedysi bola potrebná na svalovú prácu, čiže na ten útek pred predátorom alebo boj s ním. Teraz to tak už nie je, čiže ak sa vám termíny hromadia a stres trvá dlhodobo, môže to postupne viesť až k vzniku cukrovky, pretože v tele je vysoké preťaženie glukózou.
Na čo má cukor slúžiť teraz, keď už nemusím utekať pred predátormi?
Za normálnych okolností je glukóza hlavným a najmä rýchlym zdrojom pre organizmus. Bez nej by sme nevedeli existovať. V prípade nedostatku si ju telo vie čiastočne syntetizovať aj z iných zdrojov. Glukózu potrebujeme na každý nádych a úder srdca a mozog bez nej nevie pracovať vôbec.
Ak niekto hovorí, že stres ho vie nakopnúť, môžu za to tieto energetické bomby?
Čiastočne, ale ono je to aj vplyvom stresových hormónov. Všetko pôsobí spoločne, a celá reakcia je veľmi koordinovaná. Keď stres pôsobí príliš dlho, regulačné mechanizmy sa začínajú rozpadávať a jednotlivé mechanizmy sa navzájom nekoordinujú. Vtedy hrozia takzvané civilizačné ochorenia, ktoré veľmi úzko súvisia s nezvládnutou adaptáciou na stresovú situáciu.
Vieme sa vedome nastaviť tak, aby sme stres čo najviac obmedzili?
Sú rôzne spôsoby. Napríklad dobrý časový manažment, či rôzne cvičenia a meditácie. Takisto fyzická aktivita, tá je dobrá najmä po stresovej záťaži. Glukózu, ktorá sa vyplaví do organizmu, je totiž treba nejako spotrebovať. Pokiaľ sa nespotrebuje, ukladá sa vo forme tukov práve do oblasti brucha, čím vzniká brušná obezita. Počas stresu môže dochádzať aj k preukladanie tuku z končatín smerom do brucha a tváre.
Okrem toho stres môže viesť aj k stimulácii centra pre apetít. To je tiež pozostatok evolúcie. Živočích vystavený častému stresovému podnetu vďaka tomu zvýšil energetický príjem, ktorý mu zabezpečil prežitie. U človeka, ktorý je dlhodobo vystavený stresu ale nemá dostatočnú fyzickú aktivitu to potom môže viesť opäť aj k stresom indukovanej obezite a k diabetu a s tým spojeným zvýšením krvného tlaku.
Keď príde k chronickému stresu a tieto mechanizmy postupne začínajú prechádzať do zacykleného kolobehu, je dosť ťažké dostať sa z toho von. Práve na to je dobré cvičenie, ale aj tu treba povedať, že cvičiť treba s rozumom a kombinovať ho s dostatočným relaxom a spánkom. Lebo aj nedostatok spánku je silný stresor.
Ak si teda dáme do kopy naháňanie termínov, nedostatok fyzickej aktivity a spánku ale aj nevhodnú stravu, nepriaznivé vplyvy na organizmus sa kumulujú, až kým to telo človeku jedného dňa spočíta. Mladý človek sa síce dokáže adaptovať a tolerovať záťažové podmienky veľmi dlho, ale korene civilizačných ochorení, ktoré sa zvyčajne prejavia s pribúdajúcim vekom, siahajú až do mladosti.
Má stres aj nejaký pozitívny efekt?
Iste, veď pôvodne to bola pozitívna reakcia, ktorej cieľom bolo prežiť a adaptovať sa. V dnešnej dobe stres tiež niekomu pomáha, keď ho „nakopne“ k lepším výkonom, ako napríklad pri športe. Stresový podnet z očakávanej súťaže organizmus nabudí a umožňuje športovcom podať lepší výkon. Okrem toho, stres nás udržuje v stave pozornosti.
Ako stresujú telo adrenalínové športy?
To je taký vedome vyvolaný stres. Syntéza stresových hormónov je v podstate previazaná s faktormi, ktoré spôsobujú radosť, dobrý pocit a nadšenie - endorfínmi. Takže mnohí ľudia prežívajú adrenalínové športy s eufóriou. Samozrejme, to opäť nie je u každého rovnaké a závisí to od osobnosti.
Komentáre