Čo je to vlastne stres?
Stres je odpoveď organizmu na stresový podnet - stresor.    Počas  evolúcie, bolo cieľom stresu prežiť, zachovať integritu organizmu a v prípade, že ide o dlhodobý stres, prispôsobiť organizmus novej situácii.  V akútnom ohrození  musel organizmus reagovať  na ohrozenie buď bojom alebo útekom, čiže fyzickou aktivitou. V dnešnej dobe však  už ľudia nemôžu reagovať na  ohrozenie tým, že budú bojovať alebo utekať. 

Existuje aj typ stresu, ktorý nevieme ovplyvniť?
Čokoľvek, čo spôsobí v ľudskom tele vyvedenie z  normálnej rovnováhy, sa pokladá za stresor a vedie k stresu. U človeka to môže byť napríklad bolesť, zápal, či infekcia. Dokonca aj nadmerné množstvo informácií môže spôsobiť stres. Pre niekoho môže byť stresujúce aj čítanie knihy či pozeranie filmu. To sú veci, ktoré neprežívame fyzicky, ale pôsobia cez naše  zmyslové  orgány ako sluch, či zrak. Odpoveď organizmu môže byť veľmi podobná tomu, ako keby stresor pôsobil priamo na nás. Pre človeka sú však asi najzávažnejším zdrojom stresu medziľudské vzťahy a rôzne faktory vonkajšieho prostredia.

Nestíham dokončiť zadanie do práce, v „open space“ je okolo mňa veľa rozprávajúcich sa ľudí, čo sa vtedy deje v mojom tele?
Závisí to opäť od mnohých faktorov, ale keď máte ten deadline hneď, je to veľmi stresujúce a  príde v prvom rade k stimulácii  autonómneho sympatikového nervového systému.

To vedie k výraznému zvýšeniu krvného tlaku a frekvencie srdca aby bola zabezpečená zvýšená dodávka živín a kyslíka najmä do svalov, srdca a mozgu . Vzápätí na to dochádza k vyplaveniu hormónov, ktoré majú za úlohu stimulovať organizmus, aby odolal stresovej záťaži a nezrútil sa pod ňou. Do tela sa teda vyplaví aj veľké množstvo glukózy z vnútorných zásob, aby malo energiu na zvládnutie nasledujúcej záťaže.

Čo sa následne s glukózou stane?
Kedysi bola potrebná na svalovú prácu, čiže na ten útek  pred predátorom alebo boj s ním. Teraz to tak už nie je, čiže ak sa vám termíny hromadia a stres trvá dlhodobo, môže to postupne viesť až k vzniku cukrovky, pretože v tele je vysoké preťaženie glukózou.

Na čo má cukor slúžiť teraz, keď už nemusím utekať pred predátormi?
Za normálnych okolností je glukóza hlavným a najmä rýchlym zdrojom pre organizmus. Bez  nej by sme nevedeli existovať.  V prípade nedostatku si ju telo vie čiastočne syntetizovať  aj z iných zdrojov. Glukózu potrebujeme na každý nádych a úder srdca a mozog bez nej nevie pracovať vôbec.

Ak niekto hovorí, že stres ho vie nakopnúť, môžu za to tieto energetické bomby?
Čiastočne, ale ono je to aj vplyvom stresových hormónov. Všetko pôsobí spoločne, a celá reakcia je veľmi koordinovaná. Keď stres pôsobí príliš dlho, regulačné  mechanizmy sa začínajú rozpadávať a jednotlivé mechanizmy sa navzájom nekoordinujú. Vtedy hrozia takzvané civilizačné ochorenia, ktoré veľmi úzko súvisia s nezvládnutou adaptáciou na stresovú situáciu.

Vieme sa vedome nastaviť tak, aby sme stres čo najviac obmedzili?
Sú rôzne spôsoby. Napríklad dobrý časový manažment, či rôzne cvičenia a meditácie. Takisto fyzická aktivita, tá je dobrá najmä po stresovej záťaži. Glukózu, ktorá sa vyplaví do organizmu, je totiž treba nejako spotrebovať. Pokiaľ sa nespotrebuje, ukladá sa vo forme tukov práve do oblasti brucha, čím vzniká brušná obezita. Počas stresu môže dochádzať aj k preukladanie tuku z končatín smerom do brucha a tváre.

Okrem toho stres môže viesť aj k stimulácii centra pre apetít. To je tiež pozostatok evolúcie. Živočích vystavený častému stresovému podnetu vďaka tomu zvýšil energetický príjem, ktorý mu zabezpečil prežitie. U človeka, ktorý je dlhodobo vystavený stresu ale nemá dostatočnú fyzickú aktivitu to potom môže viesť opäť aj k stresom indukovanej obezite a k diabetu a s tým  spojeným zvýšením krvného tlaku.

Keď príde k chronickému stresu a tieto mechanizmy postupne začínajú prechádzať do zacykleného kolobehu, je dosť ťažké dostať sa z toho von. Práve na to je dobré cvičenie, ale aj tu treba povedať, že cvičiť treba s rozumom a kombinovať ho s dostatočným relaxom a spánkom. Lebo aj nedostatok spánku je silný stresor.

Ak si teda dáme do kopy naháňanie termínov, nedostatok fyzickej aktivity a spánku ale aj nevhodnú stravu, nepriaznivé vplyvy na organizmus sa  kumulujú, až kým to telo človeku jedného dňa spočíta. Mladý človek sa síce dokáže adaptovať a tolerovať  záťažové podmienky veľmi dlho, ale korene civilizačných ochorení, ktoré sa zvyčajne prejavia s pribúdajúcim vekom, siahajú až do mladosti.

Má stres aj nejaký pozitívny efekt?
Iste, veď pôvodne to bola pozitívna reakcia, ktorej cieľom bolo prežiť a adaptovať sa. V dnešnej dobe stres tiež niekomu pomáha, keď ho „nakopne“ k lepším výkonom, ako napríklad pri športe. Stresový podnet z očakávanej súťaže organizmus nabudí a umožňuje športovcom podať lepší výkon. Okrem toho, stres nás udržuje v stave pozornosti.

Ako stresujú telo adrenalínové športy?
To je taký vedome vyvolaný stres. Syntéza stresových hormónov je v podstate previazaná s faktormi, ktoré spôsobujú radosť, dobrý pocit a  nadšenie -  endorfínmi. Takže mnohí ľudia prežívajú adrenalínové športy s eufóriou. Samozrejme, to opäť nie je u každého rovnaké a závisí to od osobnosti.