Podľa prvých analýz dát z minuloročného výskumu môže telemedicína nielen zlepšovať zdravotný stav pacientov, ale v niektorých prípadoch aj zachraňovať životy.

Cukrovka ohrozuje zrak pacientov

Vedci sa v projekte zamerali na vplyv genetiky na poškodenie zraku u pacientov s cukrovkou, ktoré môže viesť až k oslepnutiu.

„Poškodenie zraku sa pri cukrovke prejavuje predovšetkým u pacientov vo vyššom seniorskom veku. Je dôsledkom životného štýlu a genetických faktorov. Vo výskume išlo o to určiť, ktoré gény sú spúšťačom ochorenia,“ vysvetlil Fedor Lehocki z Fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Výskyt diabetickej retinopatie, ako sa nazýva toto poškodenie zraku, a faktory, ktoré k nej prispievajú, sledovali u 5000 pacientov s cukrovkou. V druhej časti projektu prišla na scénu aj telemedicína, pričom vedci skúmali jej možné využitie a vplyv. Do tejto fázy bolo zapojených 400 pacientov vo veku od 18 do 50 rokov.

„Výsledky ukazujú, že telemedicína má potenciál prispieť k zlepšeniu zdravotného stavu pacientov. Pacientom pomáha dodržiavať pokyny lekára a lekárovi poskytuje okamžitú informáciu o zdravotnom stave pacienta,“ povedal Fedor Lehocki.

Červená zóna

Lehocki so svojím tímom a firmami z oblasti informačných a komunikačných technológií vyvinuli mobilnú a webovú aplikáciu určenú pacientom a lekárom. Každý zo sledovaných pacientov dostal smartfón s pripojením na internet, spolu s teplomerom a glukomerom s Bluetooth pripojením.

Do aplikácie následne pacienti zadávali osem údajov – tlak, užívanie liekov (antidiabetík, alebo inzulínu), stravovacie návyky, fyzickú aktivitu, pocitový fyzický stav, hmotnosť, obvod pása a hodnoty glykovaného hemoglobínu namerané z krvi.

Posledné menované hodnoty pritom dokážu lekárovi naznačiť, že zdravotný stav diabetika sa zhoršil a je potrebné vyvážiť ho zmenou stravy alebo upravením liečby.

Telemedicínsky kit, ktorý dostal každý zo sledovaných pacientov. Foto: STU

„Pacient pritom vidí vlastné údaje aj výsledky a lekár vidí výsledky a údaje všetkých svojich pacientov,“ vysvetlila Andrea Settey Hajdúchová z STU. Aplikácia zadané parametre vyhodnotí a pacientov rozdelí do troch pásiem podľa závažnosti. Lekár tak hneď vie, ktoré prípady sú vážne, a teda aj prioritné, a ktoré výsledky sú v poriadku.

Ak sa počas sledovania pacient dostal do najzávažnejšej červenej zóny, aplikácia lekára hneď upozornila na prekročenie hraničných hodnôt a zhoršenie stavu.

Všestranný pomocník

Hodnoty glykovaného hemoglobínu u pacientov s diabetom 1. typu sa po šiestich mesiacoch od začiatku štúdie zlepšili o 0,34%, pričom klesli zo 7.55 na 7.21. U pacientov s diabetom 2. typu klesli hodnoty z 6.98 na 6.56. Lekári potvrdili zlepšenie zdravotného stavu pacientov aj po kontrolných návštevách po troch a šiestich mesiacoch od začiatku sledovania.

„Aj keď sa zdá, že zlepšenie je malé, z medicínskeho hľadiska je to úspech, pretože k nemu došlo za šesť mesiacov a bez zmeny terapie, len s dôslednejším a priebežným zapojením pacientov do manažmentu svojej cukrovky“, hovorí Peter Jackuliak z V. internej kliniky Lekárskej fakulty UK a UNB – Nemocnice Ružinov.

Aplikácia by sa mala dať využívať aj na iné ochorenia. Dá sa totiž rozširovať o akékoľvek ďalšie údaje a parametre, ktoré vedia pacient alebo lekár zadať, ako napríklad elektrokardiografia, biomarkery, či výsledky rôznych vyšetrení.

Štúdia sa koncom minulého roka skončila, no riešitelia z FEI STU a Národného centra telemedicínskych služieb chcú systém zlepšovať a hľadať ďalšie zjednodušenia pre zadávanie údajov, ako aj nové postupy analýzy dát. Systém by sa pritom mohol pomaly približovať konceptu „elektronických lekárov“. Okrem upozornení na prekročenie hraničných hodnôt totiž vedci chcú, aby ponúkal aj podporu pri rozhodovaní o terapii.

Kedy však systém uvidíme v praxi je zatiaľ otázne. „Aplikácia bude predmetom ďalšieho výskumu, ktorého výsledkom by mala byť verzia pre prax,“ uviedla Andrea Hajdúchová z STU.