Rakovina bola dlhé roky vždy niekoľko krokov pred vedcami. Jedným z najdôležitejších dôvodov, prečo tomu tak bolo, je fakt, že si vedecká komunita myslela, že každý tumor pozostáva z rovnakých buniek. V skutočnosti sa však nádory dokážu neustále vyvíjať a meniť, čo z nich robí pohyblivý terč, ktorý nie je tak jednoduché trafiť.

Premenlivá rakovina

Každý nádor je zložený z viacerých druhov buniek, pričom v ňom stále pribúdajú nové a nové mutácie. „Keďže jeden nádor môže mať miliardy rozdielnych buniek, ktoré majú rovnakých pôvodcov a len nepatrne odlišné genomické zmeny, jediná biopsia tkaniva môže byť zavádzajúca – môže sa stať, že z nej nezískate celkový obraz,“ vysvetlil pre magazín programu Horizont 2020 profesor Charles Swanton z britskej University College London.

Dnes však už vedci o tejto vlastnosti rakoviny vedia a snažia sa ju využiť. Projekt THESEUS, ktorý je podporovaný zo zdrojov Európskej rady pre výskum (ERC), sa zameriava práve na vývoj rakoviny. Tím vedcov pod vedením Charlesa Swantona sa usiluje pochopiť, ako tento vývoj prebieha a aké sú jeho zákonitosti.

„Našou úlohou je vytvárať modely týchto zmien, aby sme vedeli vyvinúť nové terapeutické princípy, ktoré túto evolúciu obmedzia,“ uviedol pre Horizon 2020 Charles Swanton. Neustála premenlivosť rakovinových buniek je totiž faktom, ktorý doteraz vedcov do veľkej miery brzdil, no zároveň výhoda, ktorú by mohli využiť.

Množenie armády

Vývoj nádorových buniek a ich mutácie sa dajú prirovnať k stromu. Kmeň je tvorený základnými mutáciami, ktoré sa nachádzajú v každej rakovinovej bunke. Každá ďalšia vetva potom reprezentuje nové mutácie, ktoré sa môžu odlišovať.

Podľa Charlesa Swantona by základné mutácie, ktoré tvoria pomyselný kmeň stromu, mohli poslúžiť ako poznávacie znamenie pre imunitný systém. Vďaka nim by dokázal nežiaduce bunky identifikovať a následne na ne zaútočiť.

Naše telo pritom na „bojové výpady“ využíva T-lymfocyty, ktoré tieto poznávacie znamenia dokážu rozoznať. Vedci by v zásade chceli lymfocytom ich prácu uľahčiť a základnou myšlienkou novej liečby preto je, že by T-lymfocyty z tela odobrali, rozmnožili ich a vrátili naspäť. Naša imunitná armáda by teda bola početnejšia a tým aj silnejšia.

Takýto spôsob liečby by bol unikátny aj tým, že by bol pre každého jedinečný. Imunitné bunky by totiž vždy pochádzali z daného pacienta.

Zatiaľ vedci pracujú na vytvorení zvieracieho modelu, na ktorom by mohli študovať evolúciu rakoviny. Na základe výsledkov chcú potom do pár rokov začať klinické testy na ľuďoch. Podľa Charlesa Swantona sme však ešte stále minimálne desať rokov vzdialení od úspešnej realizácie liečby a vedcov čaká ešte mnoho práce.