Zdravá strava ako prevencia pred ochoreniami tráviaceho traktu niekedy jednoducho nestačí. Takýmto prípadom sú aj chronické zápalové ochorenia čriev IBD, ktoré najčastejšie vznikajú u ľudí vo veku 20 až 40 rokov. Dôvody spôsobujúce toto ochorenie sú pritom dodnes z veľkej časti záhadou. V súčasnosti sa predpokladá, že na vznik ochorenia pôsobia aj genetické predispozície, bakteriálna flóra v čreve a vonkajšie vplyvy ako stres, fajčenie, životný štýl, či prekonanie zápalu slepého čreva.

Doživotné, ale zvládnuteľné

Označenie IBD zahŕňa dve chronické autoimunitné ochorenia – Crohnovu chorobu a vredový zápal hrubého čreva, takzvanú ulceróznu kolitídu, pri ktorých pacientov imunitný systém útočí proti vlastnému telu. V oboch prípadoch ide o nevyliečiteľné choroby, ktoré je však možné vďaka vhodnej a včasnej liečbe dostať pod kontrolu.

Obe ochorenia lekári často označujú aj ako biologicko-psychologicko-sociálne, pretože do veľkej miery ovplyvňujú všetky sféry života pacienta. Aj keď lekári zatiaľ nevedia, prečo presne vznikajú, zo štatistík vyplýva, že sa najčastejšie vyskytujú v Spojených štátoch amerických a v Európe. V Európe trpia zápalovými ochoreniami tráviaceho traktu tri milióny ľudí, v priemere vo  veku 15 až 30 rokov.

Hra na schovávačku

Zatiaľ čo vredový zápal hrubého čreva postihuje „iba“ sliznicu hrubého čreva, či konečníka, Crohnova choroba sa môže objaviť vo viacerých častiach tráviaceho systému. Vrátane tenkého čreva, ústnej dutiny, pažeráka a žalúdka. Zdravé a choré časti čreva sa môžu striedať, lebo môžu byť postihnuté všetky jeho vrstvy.

Napriek tomu nie je diagnostika IBD jednoduchá a ochorenia nie je možné identifikovať pomocou základných krvných skúšok. Je potrebné vykonať úplný krvný rozbor a sledovať aj hladinu celkovej bielkoviny, ktorej znížená hodnota môže znamenať zhoršené vstrebávanie z tráviaceho traktu.

Odhalenie choroby často zdržujú aj príznaky, ktoré by sme si s črevami prvotne nespájali – únava, nechutenstvo, či melancholická nálada. Slovenská gastroenterologická spoločnosť uvádza, že  sa u pacientov s IBD vyskytuje depresia dvakrát častejšie ako u zdravých ľudí.

U niektorých ľudí sa pritom IBD vôbec nemusí prejaviť žalúdočnými ťažkosťami. „U mňa ochorenie začalo veľmi netypicky, nemala som ani bolesti brucha, ani hnačky, ale začali ma strašne bolieť kĺby,“ hovorí pacientka Marcela, ktorá trpí Crohnovou chorobou od šestnástich rokov. Najskôr jej diagnostikovali zápal kĺbov, spojitosť s Crohnovou chorobou sa preukázala až po neustupujúcich bolestiach. Podľa štatistík trpí artritídou až 20 percent pacientov s týmto ochorením.

Okrem bolestí brucha a krvavých hnačiek, ktoré sa vyskytujú pri oboch chorobách, ide Crohnova choroba neraz ruka v ruke aj s potravinovou neznášanlivosťou lepku, laktózy, či histamínu. Príznaky oboch chorôb sú ale občas tak podobné, že lekári môžu mať problém stanoviť konečnú diagnózu. V približne desiatich percentách prípadov sa ani nedá určiť, o ktorú z týchto dvoch chorôb ide.

Tehotenstvo – riziko, či úľava?

Príznaky IBD sa časom menia – striedajú sa recidívy, obdobia vzplanutí, s remisiami, čiže obdobiami, kedy pacient pociťuje len málo príznakov. Cieľom lekárov je prostredníctvom rôznych druhov liečby udržať pacienta v remisii. Ani jeden z nich však nie je trvalý. V liečbe sa často využívajú kortikoidy , ale výborné výsledky prináša aj biologická liečba.

Aj keď je biologická liečba šetrnejšia a vykazuje menej infekcií, niekedy nie je možné vyhnúť sa ani podávaniu kortikoidov, ktoré potláčajú zápal. „Vieme, že podanie kortikosteroidov má veľa nepriaznivých účinkov, ale žiaľ, na zvládnutie tej akútnej fázy s nimi musíme začať,“ vysvetľuje gastroenterológ Martin Huorka.

Záhadou pre lekárov je aj prejav ochorení v období tehotenstva. Podľa gastroenterologičky Zuzany Zelinkovej prechádza 80 až 90 percent žien počas tehotenstva stavom remisie, zatiaľ čo v desiatich percentách majú ženy veľmi rizikové tehotenstvo. Ak by ste dostali niektorú z chorôb IBD ešte okolo roku 1920, bolo by vysoko pravdepodobné, že by ste tehotenstvo neprežili.

Začiatkom 20. storočia totiž skoro každá žena s IBD pri pôrode vykrvácala. „Je rok 2016 a mať ulceróznu kolitídu už neznamená istú smrť,“ hovorí Zuzana Zelinková, ktorá sleduje tehotné pacientky s IDB. Zároveň dodáva, že väčšina liekov na IBD je v tehotenstve bezpečná a netreba sa báť ani dedičnosti ochorenia, ktoré je na hranici dvoch, až desiatich percent.

Napriek tomu, že život s týmito chorobami môže byť zložitý a bolestivý, vďaka dnešným liekom sa s nimi dá bojovať. Psychologička Laura Janáčková sa rozhodla pomôcť pacientom s IDB a ich rodinám po duševnej stránke a napísala pre nich knihu Krotenie Crohna a hľadanie duše. Kniha pacienta sprevádza už od začiatku ochorenia, rieši jeho obavy a strachy. „Ponúka tiež užitočné rady a odporúčania pre rodinu a priateľov, ktorí chcú byť svojim blízkym nápomocní v boji s chorobou,“ uzatvára Janáčková.