Najznámejšími ochoreniami, ktoré za normálnych okolností vakcína úspešne potláča, sú osýpky a niektoré kmene pneumokoka. Práve pri týchto ochoreniach začína kolektívna ochrana na Slovensku zlyhávať, aj keď proti osýpkam je na Slovensku zaočkovaných viac ako 95 percent detí.

Svet očkuje

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že očkovanie ročne odvráti dva až tri milióny úmrtí. Aj tak by však stále bolo možné ďalšiemu jeden a pol milióna úmrtí predísť, ak by bola miera očkovania vo svete vyššia. V súčasnosti sa odhaduje, že na svete nie je rutinnými vakcínami zaočkovaných 18,7 milióna dojčiat, čo je takmer jedno z piatich detí.

Viac ako 60 percent nezaočkovaných detí žije v krajinách tretieho sveta, alebo v krajinách postihnutých vojnou. Patria medzi ne hlavne Demokratická republika Kongo, Etiópia, India, Indonézia, Irak, Nigéria, Pakistan, Filipíny, Uganda a Južná Afrika.

WHO sa spolu s OSN, vládami a svetovými agentúrami rozhodla vzhľadom k nízkej zaočkovanosti vo svete vytvoriť Globálny očkovací akčný plán (GVAP), ktorý má zabezpečiť spravodlivý prístup k očkovacím látkam pre každého. Cieľom plánu je do roku 2020 zvýšiť mieru vakcinácie vo svete na 90 percent.

GVAP má tiež urýchliť proces kontroly chorôb, ktorým môže očkovanie zabrániť. Prvou chorobou, na ktorej odstránenie sa plán zameria, je pritom odstránenie detskej obrny. Cieľom plánu je tiež podnietiť výskum a vývoj v oblasti budúcich generácii vakcín.

Najväčší skeptici sú u nás na západe

Na Slovensku bolo zavedené povinné očkovanie detí proti rôznym chorobám v päťdesiatych rokoch 20. storočia a miera očkovanosti postupne rástla. Aktuálne sa na Slovensku jednou vakcínou očkuje proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, hemofilným infekciám, detskej obrne a hepatitíde typu B. Ďalšia vakcína sa podáva proti najzávažnejším pneumokokovým ochoreniam a trojzložková vakcína proti vírusovým ochoreniam osýpky, mumps a rubeola.

„Napriek tomu, že je miera zaočkovanosti na Slovensku pomerne vysoká, v roku 2015 bola na úrovni 93,9 percenta a pri niektorých ochoreniach až 98,1 percenta, ten pokles je tu stále prítomný,“ povedal počas 7. konferencie európskeho regiónu Medzinárodnej únie boja proti tuberkulóze a pľúcnym ochoreniam prezident organizácie Ivan Solovič.

Úrad verejného zdravotníctva upozorňuje, že v porovnaní s predchádzajúcim obdobím klesla miera vakcinácie pri všetkých druhoch pravidelného povinného očkovania. Proti osýpkam, ružienke a mumpsu bolo napríklad v roku 2015 v priemere zaočkovaných 93,9 percenta detí, no tri okresy tento priemer nedosiahli. V košickom okrese bolo zaočkovaných 93,7 percenta detí, v trenčianskom 93 percent a najmenej ich bolo v bratislavskom, kde bolo v niektorých okresoch zaočkovaných iba 88,52 percenta detí.

Zdroj dát: Vyhodnotenie administratívnej kontroly očkovania v Slovenskej republike k 31. 8. 2015

Tiché, ale nebezpečné

Všetky choroby, voči ktorým nás má očkovanie chrániť, môžu mať vážny dopad na zdravie a neraz dokážu spôsobiť smrť. V prípade záškrtu ide napríklad o zápalový proces. V priebehu ochorenia sa poškodzujú nervy, ktoré spôsobia ochrnutie hlasiviek a prehĺtacích svalov, zápal srdcového svalu, obrnu mäkkého podnebia, či dokonca poškodenie ľadvín.

Klesajúca miera zaočkovania u nás dokonca prebudila ochorenie, o ktorom sme si mysleli, že sa už v Európe neobjaví. Čierny kašeľ, akútne respiračné ochorenie, ktoré sa prejavuje typickým záchvatovitým kašľom trvajúcim aj šesť týždňov. Nebezpečný je najmä v prípade nakazenia novorodenca, ktorému môže spôsobiť smrť.

Pneumokok je zas najčastejšou príčinou závažných infekčných ochorení, ako sú zápal mozgových blán, otrava krvi, či zápaly pľúc, ktoré môžu viesť k závažným vývojovým poruchám, alebo až k úmrtiu.

„Drvivá väčšina pneumokokových ochorení ale nevzniká u malých detí, ale v ostatných vekových skupinách. Vhodným očkovaním detí teda chránime všetkých, vrátane tých, ktorí nie sú alebo nemôžu byť zaočkovaní,” upozorňuje lekár Karol Králinský z Detskej fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici.