Prvá kytica v živote je z chromozómov

— Frédérique Hazéová

Zhruba každé piate tehotenstvo končí potratom, pričom väčšina z nich skončí tak skoro, že si to ženy ani nevšimnú. Európski vedci sa v rámci viacerých projektov snažia odhaliť príčiny potratov a študujú biologický vznik človeka od samého počiatku.

Prvá kytica v živote je z chromozómov

Ilustračná fotografia, zdroj: pixabay.com/Unsplash

Vedci stále nevedia, prečo tak veľké množstvo tehotenstiev končí predčasne. Embryológovia preto idú k samotným počiatkom a skúmajú, ako sa bunky našich rodičov presne spájajú.

Rozložiť a zložiť

Kľúčovým procesom pri spojení buniek spermie a vajíčka je meióza, čiže bunkové delenie. Počas meiózy sa počet chromozómov v bunke zredukuje z 46 na 23, pričom počas rozmnožovania dôjde k zlúčeniu buniek rodičov. Bunky embrya tak obsahujú 23 chromozómov od otca aj matky.

Delenie buniek samozrejme nie je jednoduchý proces a môže dochádzať k nepravidelnostiam, či chybám. Naša DNA sa delí a opäť kompletizuje a ak by chromozómy neboli chránené, bol by to zrejme kompletný chaos.

Na koncoch každého chromozómu sa však nachádzajú akési ochranné viečka, teloméry, ktoré počas delenia chránia chromozómovú DNA. Počas každého delenia sa pritom teloméry postupne skracujú, čo ovplyvňuje aj naše rozmnožovanie.

Ak sa totiž teloméry príliš skrátia, delenie buniek už viac nie je možné. Ak sa teda človek narodí s príliš krátkymi telomérmi, môže mať problémy s plodnosťou. Rovnako k podobným ťažkostiam dochádza s pribúdajúcim vekom, keďže sa teloméry vo vajíčkach s každým delením skracujú.

Nádej na liek

Teloméry sú aj preto predmetom európskeho projektu HRMCB, čo je skratka názvu Skrytá úloha meiotických chromozónových kytíc. Nejde pritom o kvety, ale o útvary, ktoré chromozómy počas kľúčového bodu meiózy vytvárajú. Teloméry sa totiž prichytia na jadrovú membránu a chromozóm sa zakriví do poloblúka, čo pri ich väčšom množstve pripomína kyticu.

Chromozómové kytice sú pritom kľúčové pre správny priebeh meiózy, ako aj premiešanie genetických informácií od oboch rodičov.

kytica chromozomov plos genetics
Vpravo hore zobrazenie chromozómovej kytice pri delení. Zdroj: Michael E. Dresser, Chromosome Mechanics and Meiotic Engine Maintenance

Prepojenosť dĺžky telomérov s rizikom potratov však stále nie je definitívne potvrdená. Podľa výskumníka Kazu Tomita, ktorý tieto špeciálne molekuly skúmal počas delenia kvasnicových buniek v rámci spomenutého HRMCB projektu, sa ešte môže stále ukázať, že k spontánnym potratom dochádza kvôli kombinácii viacerých faktorov.

Ak by sa však táto teória potvrdila, znamenalo by to nádej na zníženie množstva takýchto potratov. Skracovanie telomérov totiž nie je nezvratný proces. Existuje totiž enzým s podobným názvom – telomeráza – ktorý dokáže tieto molekuly predlžovať. Telomeráza je pritom dôležitou súčasťou viacerých oblastí výskumu, vrátane rakoviny, či starnutia.

Dovtedy však musia vedci podľa Kazu Tomita dôkladnejšie preštudovať proces meiózy pri delení buniek.

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia