Novú klinickú štúdiu zverejnili vedci z Kashan University of Medical Sciences a Islamic Azad University v Teheráne v časopise Frontiers in Aging Neuroscience. Podľa jej výsledkov sa už po 12 týždňoch každodenného užívania probiotických laktobacilov a Bifidobacterium baktérií zlepšil stav pacientov, ktorí uždlhodobo trpia Alzheimerovou chorobou. Zlepšenie bolo z hľadiska hodnôt mierne, ale pre výskum dôležité.

Črevá a mozog sú spojené

Medzi najznámejšie kmene baktérií prospešných pre náš tráviaci trakt patria baktérie mliečneho kvasenia – laktobacily, bifidobaktérie, kvasinky (Saccharomyces cerevisae), či enterobaktérie (E. coli).

Úspešne dokážu potláčať infekčné zápaly čriev a zápaly sprevádzané hnačkou, syndróm dráždivého čreva, či chronickú zápchu a znižujú aj vysoký cholesterol v krvi. Pôsobia aj ako prevencia proti atopickým kožným ochoreniam, zabraňujú zmene tkaniva pod vplyvom rakoviny, ale aj vzniku zubného kazu.

Vedci už dlhšie predpokladali, že v našom tele existuje obojsmerná komunikácia medzi črevnou mikroflórou, tráviacim traktom a mozgom, ktorú sprostredkovávajú nervový a imunitný systém a hormóny.

Na základe týchto spojení tiež predpokladali, že probiotické baktérie, ktoré sa v tele síce nachádzajú „ďaleko“ od mozgu, by ho napriek tomu mohli nejako ovplyvňovať. Tento predpoklad sa potvrdil už v roku 2010 po testoch na diabetických myšiach, pri ktorých sa ukázalo, že probiotiká podporujú pamäť a učenie a znižujú stavy úzkosti a depresie, či príznaky obsedantno-kompulzívnej poruchy.

Stačilo 12 týždňov

Pred touto štúdiou mali vedci iba veľmi obmedzenú predstavu o tom, ako probiotiká ovplyvňujú kognitívne, čiže poznávacie funkcie. Iránski vedci testovali 52 mužov a žien vo veku 60 až 95 rokov, ktorí trpeli Alzheimerovou chorobou. Polovica pacientov počas troch mesiacov denne pila 200 mililitrov mlieka obohateného o štyri probiotické baktérie – Lactobacillus acidophilus, L. casei, L. fermentum a Bifidobacterium bifidum.

Na začiatku a na konci 12 týždňového experimentu vedci zmerali ich kognitívne funkcie biochemickou analýzou krvi a dotazníka Mini-Mental State Examination (MMSE). Ten zahŕňa úlohy ako odpočítavanie od sto, pomenovávanie objektov, či opakovanie fráz.

Jednotlivé úlohy sa bodujú, pričom u skupiny, ktorá užívala probiotiká, priemerné skóre v dotazníku výrazne rástlo. U druhej skupiny naopak klesalo.

Napriek tomu, že bol nárast mierny a pacienti ostali aj naďalej vážne chorí, poukazuje to na fakt, že probiotiká pozitívne ovplyvňujú pamäť.

Rosa Sancho, vedúci britského inštitútu Research at Alzheimer’s Research sa pre stránku telegraph.co.uk vyjadril, že nová štúdia vyvoláva zaujímavé otázky týkajúce sa prepojenia čriev s mozgom, a ich spojením s Alzheimerovou chorobou. Výsledky však bude treba preskúmať prostredníctvom ďalších veľkých štúdií a experimentov. Inštitút preto výskum v tejto oblasti financuje, keďže vedcom môže pomôcť lepšie pochopiť skutočný prínos probiotík pre mozog a prepojenie zdanlivo nesúvisiacich orgánov.