Napriek tomu, že neurovedci majú k dispozícii viacero postupov, ktorými môžu skúmať nervový systém, ich poznatky o tomto organickom komplexe sú stále veľmi ohraničené. Jedným z dôvodov by mohla byť aj skutočnosť, že doteraz používané metódy v skutočnosti nervovému systému nerozumejú.

Môže neurovedec pochopiť mikroprocesor?

Moderné analytické neurovedné metódy prešli nedávno náročnou skúškou. Eric Jonas a Konrad Kording, výskumníci z University of California, Berkeley a Northwestern University in Chicago, sa rozhodli ich účinnosť otestovať na systéme, ktorý sa zložitosťou ani zďaleka neblíži ľudskému mozgu.

Pre experiment si vybrali Atari 2600 – hernú konzolu, na ktorej ste sa v detstve možno viacerí hrávali Donkey Konga, či vesmírnu „strieľačku“ Space Invaders.

Vedci si tento systém zvolili z dvoch jednoduchých dôvodov. Konzola bola na jednej strane dostatočne komplikovaná na to, aby bolo výzvou rozanalyzovať jej fungovanie, no na strane druhej bola aj dostatočne preskúmaná a pochopená – odborníkmi, ktorí ju vytvorili. Vďaka tomu si vedci svoje výsledky vedeli overiť a bohužiaľ aj zistiť, že nie sú pre neurovedy veľmi priaznivé.

Štúdia s názvom „Mohol by neurovedec pochopiť mikroprocesor?“ bola publikovaná v časopise PLOS: Computational Biology.

Neurovedy verzus hry

Podľa výskumníkov E. Jonasa a K. Kordinga je pokrok neurovied brzdený predovšetkým preto, že je veľmi náročné overiť si správnosť výsledkov. Mechanizmy, ktoré skúmajú, sú totiž príliš komplexné a len ťažko ich možno skúmať opakovanými experimentmi.

Sú preto presvedčení, že by sa neurovedné analýzy mali testovať na systémoch, ktoré už poznáme. Tak možno zistíme, že niektoré zo zaužívaných výskumných metód v skutočnosti nedokážu zmysluplne pochopiť ani jednoduchšiu štruktúru.

To sa vedcom potvrdilo aj pri skúmaní konzoly Atari 2600. Jej „správanie“ analyzovali na troch hrách: Donkey Kong (1981), Space Invaders (1978) a Pitfall (1981). Napriek tomu, že správanie konzoly sa zásadne odlišuje od správania človeka či zvierat, výskumníci vysvetľujú, že každé jednoduché správanie obsahuje množstvo komponentov, ktorým musíme rozumieť, ak chceme daný systém pochopiť.

Vzhľadom na to, že proces tvoriaci „správanie“ mikroprocesora je jednoduchší, než ten ľudský, mali by metódy skúmajúce živé organizmy zvládnuť aj umelo vytvorený systém. Vedci od nich chceli, aby im pomohli čo najlepšie pochopiť fungovanie mikroprocesora.

Mozog nie je konzola

Výskumníci vo zverejnenej štúdii uvádzajú, že fungovanie mozgu a procesora majú prekvapivo veľa spoločného, no výsledky ich experimentu neviedli k zmysluplnému pochopeniu mikroprocesora. Analýzy, ktoré na procesore odskúšali, im nedokázali poskytnúť také pochopenie spracovávania informácií, aké získava väčšina študentov elektrotechniky.

Otázka teraz je, koľko výsledkov neurovýskumov, ktorí využívali dané metódy, je v skutočnosti nesprávnych a ako vylepšiť dané postupy, aby nám neposkytovali len množstvo dát, ale aj ich porozumenie.

Vedci však budúcnosť neurovied vidia pomerne pozitívne. K. Kording pre portál Live Science uviedol, že už len skutočnosť, že v oblasti neurovied dokázali prijať výsledky ich výskumu naznačuje, že chcú prekonať nedostatky, ktoré vedci odhalili.

No štúdia amerických výskumníkov má aj svoje obmedzenia, keďže neodskúšali všetky metódy, ktoré moderné neurovedy využívajú. Navyše ostáva pravdou, že napriek istým podobnostiam, nemožno mozog a mikroprocesor považovať za rovnocenné a rovnako fungujúce systémy.