So slnečným vitamínom sa zrejme ľahšie dýcha

— Lenka Uherová

Robí nás šťastnejšími, spevňuje nám kosti a podľa najnovšieho výskumu nás ochraňuje aj pred vplyvom otravnej chrípky a podobnými infekciami. Už denná dávka vitamínu D by mala zabrániť tomu, aby tieto ochorenia pripútali ročne milióny smrkajúcich ľudí do postele.

So slnečným vitamínom sa zrejme ľahšie dýcha

Ilustračná fotografia, zdroj: pixabay.com/ jill111

Vedci sa už mnoho rokov snažia preukázať spojitosť medzi respiračnými infekciami a vitamínom D, keďže sa tieto ochorenia najviac vyskytujú v zimnom období, kedy je hladina vitamínu D v dôsledku slabého slnečného žiarenia najnižšia.

Podľa vedcov z Queen Mary University of London ich nová štúdia túto teóriu potvrdzuje. Výsledky ich výskumu totiž ukázali, že odporúčaná denná dávka vitamínu D dokáže ochrániť tri milióny ľudí ročne pred chrípkou a podobnými infekčnými ochoreniami dýchacieho traktu. U niektorých ľudí sa toto riziko vraj dokáže znížiť až o polovicu.

Ľahšie sa s ním dýcha

Ak by vedci dokázali, že vitamín D zamedzuje vzniku respiračných chorôb, bolo by to prínosom pre veľké množstvo populácie. Akútne ochorenia dýchacích ciest sú v Spojených štátoch zodpovedné za desať percent návštev pohotovosti a v roku 2013 dokonca po celom svete zapríčinili 2,65 miliónov úmrtí.

V štúdii zverejnenej v časopise British Medical Journal sa uvádza, že vedci skúmali vplyv vitamínu D na takmer 11 000 účastníkov z celého sveta a jeho súvis s akútnymi respiračnými ochoreniami, ktoré zahŕňajú napríklad bolesť ucha, zápal priedušiek, zápal pľúc, či prechladnutie.

Analýza ukázala, že pravidelný prísun vitamínu D znížil riziko u ľudí trpiacich týmito infekciami až o dvanásť percent. U osôb s minimálnou hladinou vitamínu D v organizme sa dokonca znížilo riziko prítomnosti respiračných ochorení až o 50 percent.

Vedci si myslia, že vitamín D nás dokáže ochraňovať pred infekciami dýchacích ciest prostredníctvom toho, že v tele zvyšuje úroveň antimikrobiálnych peptidov, ktoré v pľúcach pôsobia ako prírodné antibiotikum.

Teraz dúfajú, že ich výskum bude brať do úvahy aj britská vláda a zdravotníci, ktorí začnú klásť väčší dôraz na odporúčanie vitamínu D ako súčasti výživy, a to hlavne v chladnejších mesiacoch.

Všeliek?

Prirodzeným zdrojom vitamínu D sú slnečné lúče. V strave sa najväčšmi vyskytuje v tučných rybách, v plnotučnom mlieku, či vajciach. V ovocí a zelenine je jeho podiel minimálny.

Podľa vedcov z Mayo Clinic je optimálna hladina vitamínu D v krvi osôb nad 18 rokov približne 20 nanogramov na mililiter.

Alergologička Katarína Bergendiová uvádza, že dostatok vitamínu D v tele potláča únavu a depresie, a slúži aj ako prevencia voči osteoporóze. Podporuje podľa nej aj imunitu a vstrebávanie vápnika v tele, čo napomáha k pevnosti kostí a zubov. Má tiež zamedzovať zhubnému množeniu buniek pri rakovine prostaty, kože, hrubého čreva a prsníka. Znižuje aj riziko vysokého krvného tlaku a udržiava optimálnu hladinu inzulínu pri cukrovke prvého typu.

Nie všetci súhlasia

Nie všetky výskumy sa ale odvolávajú na iba pozitívne účinky tohto oslavovaného vitamínu. Kým niektorým výskumníkom sa napríklad nepodarilo nájsť žiadne ochranné účinky tohto slnečného vitamínu na náš organizmus, niektoré štúdie sa dokonca odvolávajú na to, že môže byť škodlivý.

Podľa štúdie z roku 2015, ktorú vykonali vedci z fínskeho inštitútu UKK Institute for Health Promotion Research, napríklad vitamín D nielenže nepôsobí na ľudský organizmus blahodarne ale u starších ľudí zvyšuje riziko zlomením kostí pri cvičení.

Štúdia austrálskych vedcov z University of Melbourne z roku 2010 priniesla zas informáciu, že pacienti s vysokým obsahom vitamínu D v organizme a tí, ktorým umelo zvýšili hladinu vitamínu podľa odporúčaní kostných špecialistov mali o 20 až 30 percent vyšší výskyt zlomenín v porovnaní s tými, ktorí mali nižšiu hladinu vitamínu v krvi, ako je odporúčané množstvo.

Nie je vitamín ako vitamín

Genetický epidemiológ Tim Spector z King's College London tiež upozorňuje, že je rozdiel v tom, či vitamín D prijímame do tela prirodzene zo Slnka a zo stravy, keď sa pomaly metabolizuje, alebo sa do tela dostáva umelo injekčne, či vo forme tabletiek, čo môže spôsobiť neočakávanú metabolickú reakciu.

Napríklad naše črevné mikróby sú podľa neho zodpovedné za produkciu zhruba štvrtiny našich vitamínov a tretiny krvných metabolitov a tiež zodpovedajú za zmeny hladín vitamínov zhromaždených receptormi v našej črevnej výstelke. Akékoľvek umelé pridanie veľkého množstva chemických látok môže narušiť tieto citlivé imunitné procesy.

Umelé prijímanie vitamínov do tela by sme mali brať vážne a orientovať sa radšej na pestrú stravu, ktorá nám dokáže poskytnúť všetky zdravé vitamíny, ktoré potrebujeme.

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia