Podľa minuloročných údajov Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) Spojených národov trpí celosvetovo hladom viac ako 870 miliónov ľudí.

Navyše sa predpokladá, že len do roku 2050 sa spolu s rastom populácie a zvyšujúcou sa spotrebou mäsa, zdvojnásobí dopyt po ornej pôde.  

Inštitút životného prostredia na Univerzite v Minnesote sa na problém pozrel vedecky a prišiel so zaujímavým zistením.

Vnikla štúdia, snažiaca sa kvantifikovať dopady rôznych scenárov, pri ktorom by sme realokovali aspoň časť ornej pôdy na produkciu výhradne potravy pre ľudí.

Ak by sme všetku poľnohospodársku pôdu na svete začali využívať len na pestovanie potravy, určenej pre ľudí, dokázali by sme nakŕmiť o 4 miliardy viac ľudí, ako dnes, keď značná časť produkcie smeruje do zvieracieho krmiva a biopalív.

Podľa ich výskumu by sme dokázali nakŕmiť milióny ľudí aj v prípade, že by sme začali viac uprednostňovať zvieratá, ktoré stačí vykrmovať (kura, prasa) namiesto zvierat, ktoré sa potrebujú pásť (krava). Konkrétne by sme tak nasýtili ďalších 357 hladujúcich ľudí.

Hojné zásoby

A vedci idú ešte ďalej, až to trochu začína pripomínať vegetariánsku loby. Ak by sme prestali jesť mäso, vajcia a mlieko, najedlo by sa ďalších 815 miliónov ľudí.  

„V podstate sme odhalili neuveriteľne hojné zásoby jedla pre hladujúci svet, naoko ukryté v pôde, ktorú už obrábame,“ hovorí autorka štúdie Emily Cassidy.

„Záleží na tom, do akej miery sú farmári a konzumenti ochotní zmeniť súčasné praktiky. Existujúca orná pôda by mohla nasýtiť ďalšie milióny, či dokonca miliardy ľudí,“ dodala.

Najmä mäso je pomerne nákladný statok, keďže na výrobu jednej kalórie mäsa sa spotrebuje až 30 kalórií úrody.

Cassidy a jej kolegovia najskôr zmapovali rozsah a produktivitu  úrody na 41 miestach v USA medzi rokmi 1997 až 2003. Potom počítali efektivitu v poľnohospodárstve.

Zistili napríklad, že z celkových kalórií úrody, ktoré idú na výkrm zvierat, sa dostane nakoniec k ľuďom len 12 %.

K ľuďom ide vlastne len 55 % kalórií, vyprodukovanej z ornej pôdy. Len samotné poľnohospodárstvo USA by mohlo nakŕmiť miliardu ľudí.
Výsledky by vyšli podobné, aj keby výnosy pôdy nepočítali v kalóriách, ale v proteínoch.

Najefektívnejšia India

Kalorickú metodiku využili aj pri porovnaní USA s Čínou, Indiou a Brazíliou. Zistili, že najviac kalórií z úrody ide priamo k ľuďom v Indii (90 %), potom v Číne (58 %), Brazílii (45 %) a napokon v USA (27 %).

Vedci zdôrazňujú, že sa nesnažia predpisovať diéty, či dávať odporúčania. Ide skôr o poukázanie na nevyužité príležitosti. Dodávajú, že človek dokáže získavať dostatok proteínov aj z rastlinnej potravy.

„Ako sa naša planéta stáva preplnenejšou a zažívame katastrofy ako sú suchá a útoky škodcov, môžeme hľadať spôsoby ako využívať ornú pôdu efektívnejšie,“ vysvetľuje Cassidy.

Napríklad kritika biolpalív práve kvôli tomu, že ich produkcia zaberá kapacity ornej pôdy, nie je nič nové. Už aj Európska únia v poslednej dobe viac zameriava na výrobu biopalív druhej generácie, ktoré sú získavané predovšetkým z rastlinných zvyškov, ktoré sa už nemôžu využiť na výrobu potravín.