V univerzitnej záhrade vyšľachtili nové odrody liečivých rastlín
—Kristinka a Lianka sú názvy dvoch nových odrôd rastlín, ktoré boli vyšľachtené vedeckým tímom Prešovskej univerzity. Uplatnenie môžu nájsť vo farmaceutickom, potravinárskom, alebo aj kozmetickom priemysle.
Ilustračná fotografia, zdroj: flickr.com, Stevie-B
Vedci z Katedry ekológie Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity vyšľachtili nové odrody rumančeka kamilkového a mäty piepornej.
Výskum spočíval v zhromažďovaní viacerých genotypov rastlín jedného druhu z rôznych prostredí vo svete, ktoré sú v odlišných ekologických podmienkach jedinečné.
„Použité metódy šľachtenia sa zamerali na dlhodobú selekciu individuálnych rastlín a postupným hodnotením ich populácií s následnou selekciou najlepších rastlín zodpovedajúcich šľachtiteľskému cieľu,“ uviedol docent Ivan Šalamon.
Novo vyšľachtená odroda rumančeka kamilkového „Lianka“ je diploidná forma vyznačujúca sa vysokým obsahom bisabololu a chamazulénu, nízkym obsahom bisaboloxidov A a B v silici. Pestovateľské porasty dosahujú veľmi dobrú úrodu suchých kvetných úborov, vyhovujú požiadavkám na odlišnosť, vyrovnanosť a stálosť.
Odroda mäty piepornej „Kristinka“ je zase špecifický chemotyp v rámci druhu mäty piepornej. Vyznačuje sa vysokým obsahom éterického oleja vo vňati a veľmi vysokým obsahom mentolu v silici. V pokusoch dosiahla odroda štatisticky preukázateľné vyššiu úrodu vňate v porovnaní s kontrolnou odrodou „PERPETA“.
Zaujímavosťou je, že zatiaľ čo v komerčne pestovanej mäte piepornej je obsah mentolu v sušine na úrovni približne 20 %, vyšľachtením novej odrody stúpne jej podiel nad 70 %.
Vysoký podiel silice
Výskum a jeho využitie podrobnejšie opísal rektor univerzity René Matlovič: „Najprv ich vypestujeme na experimentálnom pozemku, potom idú do laboratória, kde sa destilujú látky, silice a zisťuje sa obsah biologicky aktívnych látok.“
„Zámerom šľachtenia je posilniť niektorú z týchto zložiek, ktorá je biologicky aktívna a má využitie vo farmaceutickom, potravinárskom, či kozmetickom priemysle. V podstate tie účinky sú zaujímavé aj v oblasti fytoterapie, pretože sa zistilo, že silice chránia rastliny pred hubovitými ochoreniami a sú využiteľné aj pre človeka," uviedol rektor.
Docent Šalamon upresnil, že hospodársky cennou vlastnosťou nových odrôd je vysoký podiel silice a obsahovo veľmi vysoké množstvo liečebne účinných látok.
„Sú vhodné pre veľkoplošné pestovanie, zber a pozberovú úpravu suchých kvetných úborov a vňate, zároveň pre extrakcie a destiláciu silice. Uvedené rastlinné suroviny sú vhodné pre výrobu prípravkov vo farmaceutickom a kozmetickom priemysle, ale aj potravinových fytoaditív,“ dodal.
Rozhodnutie o registrácii týchto odrôd vydal Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v novembri minulého roka. Projekt bol financovaný z eurofondov.
Komentáre