V univerzitnej záhrade vyšľachtili nové odrody liečivých rastlín

Kristinka a Lianka sú názvy dvoch nových odrôd rastlín, ktoré boli vyšľachtené vedeckým tímom Prešovskej univerzity. Uplatnenie môžu nájsť vo farmaceutickom, potravinárskom, alebo aj kozmetickom priemysle.

V univerzitnej záhrade vyšľachtili nové odrody liečivých rastlín

Ilustračná fotografia, zdroj: flickr.com, Stevie-B

Vedci z Katedry ekológie Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity vyšľachtili nové odrody rumančeka kamilkového a mäty piepornej.

Výskum spočíval v zhromažďovaní viacerých genotypov rastlín jedného druhu z rôznych prostredí vo svete, ktoré sú v odlišných ekologických podmienkach jedinečné.

„Použité metódy šľachtenia sa  zamerali na dlhodobú selekciu  individuálnych rastlín  a postupným hodnotením ich populácií s následnou selekciou najlepších rastlín zodpovedajúcich šľachtiteľskému cieľu,“ uviedol docent Ivan Šalamon.

Novo vyšľachtená odroda rumančeka kamilkového „Lianka“ je diploidná forma vyznačujúca sa vysokým obsahom bisabololu a chamazulénu, nízkym obsahom bisaboloxidov A a B v silici. Pestovateľské porasty dosahujú veľmi dobrú úrodu suchých kvetných úborov, vyhovujú požiadavkám na odlišnosť, vyrovnanosť a stálosť.

Odroda mäty piepornej „Kristinka“ je zase špecifický chemotyp v rámci druhu mäty piepornej. Vyznačuje sa vysokým obsahom éterického oleja vo vňati a veľmi vysokým obsahom mentolu v silici. V pokusoch dosiahla odroda štatisticky preukázateľné vyššiu úrodu vňate v porovnaní s kontrolnou odrodou „PERPETA“.

Zaujímavosťou je, že zatiaľ čo v komerčne pestovanej mäte piepornej je obsah mentolu v sušine na úrovni približne 20 %, vyšľachtením novej odrody stúpne jej podiel nad 70 %.

Vysoký podiel silice

Výskum a jeho využitie podrobnejšie opísal rektor univerzity René Matlovič: „Najprv ich vypestujeme na experimentálnom pozemku, potom idú do laboratória, kde sa destilujú látky, silice a zisťuje sa obsah biologicky aktívnych látok.“

„Zámerom šľachtenia je posilniť niektorú z týchto zložiek, ktorá je biologicky aktívna a má využitie vo farmaceutickom, potravinárskom, či kozmetickom priemysle. V podstate tie účinky sú zaujímavé aj v oblasti fytoterapie, pretože sa zistilo, že silice chránia rastliny pred hubovitými ochoreniami a sú využiteľné aj pre človeka," uviedol rektor.

Docent Šalamon upresnil, že hospodársky cennou vlastnosťou nových odrôd je vysoký podiel silice a obsahovo veľmi vysoké množstvo liečebne účinných látok.

„Sú vhodné pre veľkoplošné pestovanie, zber a pozberovú úpravu suchých kvetných úborov a  vňate, zároveň pre extrakcie a destiláciu silice. Uvedené rastlinné suroviny sú vhodné pre výrobu prípravkov vo farmaceutickom a kozmetickom priemysle, ale aj potravinových fytoaditív,“ dodal.

Rozhodnutie o registrácii týchto odrôd vydal Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v novembri minulého roka. Projekt bol financovaný z eurofondov.

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia