Výskum bol síce realizovaný len na austrálskych pavúkoch, ale je vraj vysoko pravdepodobné, že podobná situácia existuje na celom svete.

Vedecký tím vedený Elizabeth Loweovou z austrálskej univerzity v Sydney chcel zistiť, ako sú živočíchy z voľnej prírody ovplyvnené expanziou miest. Väčšina doterajších výskumov sa zameriavala na vtáctvo. 

Austrálski bádatelia však do svojho výskumu zahrnuli 222 dospelých samíc pavúkov z druhu Nephila plumipes z mestských parkov v Sydney a z menších aj väčších oblastí s pôvodnou vegetáciou. Hodnotili pritom stupeň urbanizácie na danom mieste a u sledovaných pavúkov zaznamenali veľkosť tela, zásoby tuku a veľkosť vaječníkov.

Zistili, že pavúky majú menšiu veľkosť tela v oblastiach s väčším pokrytím vegetácie a väčší vzrast dosahujú v urbanizovaných oblastiach s väčšou zástavbou a hustotou obyvateľstva. Schopnosť reprodukcie, meraná podľa veľkosti vaječníkov, je vyššia ako u mestských pavúkov.

„Vyššie teploty sú u bezstavovcov spojené s rýchlejším rastom a väčšou veľkosťou. Jedným z ďalších faktorov môže tiež byť mestské osvetlenie. Priťahuje hmyz, čo znamená viac potravy pre pavúky,“ uviedla podľa BBC Loweová s tým, že sú ešte potrebné ďalšie výskumy, ktoré by objasnili, čo presne sa za týmito rozdielmi vo veľkosti tiel skrýva.

Vedci uviedli, že ich výsledky podporujú myšlienku, že niektoré druhy môžu z urbanizácie, ktorá mnohokrát dramaticky mení pôvodnú krajinu a miestnu klímu, profitovať.

„To, že pavúky z urbanizácie profitujú, je dobrá vec. ...keď lepšie porozumieme dopadom urbanizácie na živočíchy žijúce v mestách, môžeme vypracovať plán funkčného ekosystému v mestských oblastiach,“ uzavrela vedkyňa.

Pavúky Nephila plumipes sú v Austrálii bežné - ako v mestách, tak aj v nezastavanej krajine. Budujú si pavučiny, v ktorých žijú po celú dospelú časť svojho života.

ČTK