rozhovor Vojny mravcov vyhrávajú najlepší stratégovia

— Frédérique Hazéová

Svet mravcov je zložitým komplexom, ktorý ukrýva prepracované hierarchie, kolónie, vojenské stratégie, bitky a mnohé iné. Nielen ich, ale aj iné živočíchy, rastliny či životné prostredie ako také skúma tím Katedry ekológie Prešovskej univerzity. O zaujímavých organizmoch a bylinkách, ktoré budete môcť vidieť aj na Noci výskumníkov 2014, sme sa porozprávali s vedúcim katedry Martinom Hromadom.

Vojny mravcov vyhrávajú najlepší stratégovia

Ilustračná fotografia, zdroj: flickr.com, Jason Bolonski

Aj tento rok vám slovenskí vedci a výskumníci dovolia nazrieť do zákulisia vedy a dokážu vám, že veda je dobrodružstvo. Slovenská organizácia pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA) v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied, Centrom pre vedecko-technické informácie SR a portálom EurActiv.sk už ôsmy rok organizujú Festival vedy - Európska noc výskumníkov 2014, ktorý sa uskutoční v piatok 26. septembra v piatich slovenských mestách. V súvislosti s tým sme pre vás pripravili sériu zaujímavých tipov na prezentácie a vedecké stánky, ktoré si na festivale budete môcť prezrieť.

Prečo budete na Noci výskumníkov prezentovať zo zvieracej ríše práve mravce?
Mravce, alebo samotný Ferdo mravec, majú byť len akýmsi „lajtmotívom“ nášho stánku, keďže sa budeme venovať nesúladu medzi všeobecne tradovanými informáciami, kam patria aj tie z ríše rozprávok, a skutočným svetom prírody. Mravce sú zároveň typické mimoriadne rozvinutými vzťahmi medzi sebou aj s inými organizmami, a ekológia je veda, ktorá skúma práve vzťahy. V stánku si však okrem mravcov budú môcť návštevníci zblízka pozrieť aj chrobáky, pavúky či vodný hmyz.

Váš stánok nesie názov „Ekológov Ferdo mravec neoklame“. Podrobnejšie informácie o tomto detskom hrdinovi sa návštevníci dozvedia priamo u vás, mohli by ste nám však napriek tomu prezradiť, čím sú mravce zaujímavé?
Mravce žili už v ére dinosaurov a hmotnosť všetkých mravcov na Zemi sa zhruba rovná hmotnosti všetkých ľudí na tejto planéte. Zaujímavosťou tiež je, že žijú v neuveriteľne zložitých a organizovaných spoločenstvách, kolóniách, založených na deľbe práce, kde rôzne činnosti vykonávajú jednotlivé kasty, pričom celému spoločenstvu „velí“ kráľovná.

Mravce majú vlastné záhradky, pestujú huby, ktoré bez ich starostlivosti už nevedia prežiť, chovajú svoj statok, vošky, majú chemické zbrane a niektoré druhy dokonca zotročujú iné. Niektoré mravce tvoria superkolónie, ktoré sa môžu tiahnuť stovky kilometrov. Komunikujú na základe pachov, feromónov, a vo svojich kolóniách používajú na komunikáciu viac ako 10 rôznych signálov.

Zároveň sú však veľmi agresívne, neustále bojujú o potravu a priestor s inými kolóniami svojho aj iných druhov. Nevyhrávajú tí s najväčšiu armádou, ale druh, ktorý ma najlepšiu stratégiu a systém spolupráce. Triky, ako konkurentov poraziť, sú veľmi prepracované a priam fascinujúce.

Vo vašom stánku však nebudú len zástupcovia hmyzu, ale aj bylinky, ktoré na vašej katedre šľachtíte. Čo presne si pod tým môžeme predstaviť? Aké odrody vytvárate?
Zjednodušene povedané sa vedci z Katedry ekológie snažia „vylepšiť“ konkrétne vlastnosti rastlín, za účelom ich lepšieho využitia. Napríklad nami vyšľachtená odroda mäty priepornej „Kristínka“ sa vyznačuje vysokým obsahom éterického oleja vo vňati a vysokým obsahom mentolu. Kým v komerčne pestovanej mäte je obsah mentolu v sušine na úrovni 40 – 50 %, vyšľachtením novej odrody jeho podiel stúpol až na 70%.

Novo vyšľachtená odroda rumančeka kamilkového „Lianka“ je zase charakteristická vysokým obsahom bisabololu (éterický olej, ktorý sa bežne využíva v kozmetike), a chamazulénu, ktorý má protizápalový účinok. Návštevníci nášho stánku budú mať tiež možnosť ochutnať čaj z týchto vyšľachtených rastlín.

podbel Branislav Hrabkovsky
       
                         Podbeľ liečivý, autor fotografie: Branislav Hrabkovský

Ktoré rastliny sú podľa Vás najzaujímavejšie? Prípadne, ktoré majú najzaujímavejšie schopnosti?
Pre výskumníkov z našej katedry sú to najmä liečivé a aromatické rastliny, ktoré majú svoje využitie vo farmaceutickom, potravinárskom či kozmetickom priemysle. Zaujímavé sú taktiež invázne druhy, ktoré sa na území Slovenska vyskytujú ako votrelci, čím ohrozujú biodiverzitu a vytláčajú pôvodnú flóru.

Fascinujúce sú tiež prepracovane mechanizmy lovu hmyzu u mäsožravých rastlín. Typickým a veľmi obľúbeným druhom je Dionaea muscipula, ktorá je pri chytaní koristi schopná vyvinúť vysokú rýchlosť pohybu listov. Pozoruhodné vlastnosti majú aj rastlinné druhy, ktoré sú schopné prispôsobiť sa a prežiť v nehostinných podmienkach, napríklad na banských skládkach, ktoré sú pre bežné druhy veľmi toxické.

Čomu všetkému sa vaše pracovisko venuje?
Členovia pracoviska sa tu venujú rôznym aspektom ekológie viacerých skupín organizmov. S využitím moderných metód prenikajú do tajomstiev ich života. Skúmajú vodné a pôdne organizmy, vtáky, parazity. Súčasťou ich práce je aj objavovanie nových, doteraz neznámych druhov organizmov alebo fascinujúcich vzťahov medzi nimi.

Aké rôzne organizmy už pri svojej práci objavili?
V roztočoch napríklad zistili baktériu Wolbachiu, ktorá dokáže neuveriteľné veci – u hmyzu vie napríklad zmeniť samca na samicu. Samiciam dovolí rozmnožovať sa bez samcov a podobne. Ferdo by si jednoducho mal dávať pozor! Na mravce sa navyše zameriavajú aj ďalšie parazity – istý červ dokáže zmeniť mravca na „zombie“ – prinúti ho vyliezť na samý konček stebla trávy, kde sa zahryzne do listu a nechá sa zožrať ovcou. Alebo existuje aj huba, ktorá zabíja mravce, pričom im z hlavy vyrastie plodnica.

Okrem samotných organizmov sa však venujeme aj prostrediu a jeho čistote, napr. ekológii pôdy, jej úrodnosti, mikrobiológii a výskumu v oblastiach Slovenska zaťažených ťažbou rúd. Naši environmentálni chemici sa venujú využitiu prírodných látok v priemysle, nanočasticami v prírodnom prostredí a tak ďalej.

sidlo tmave Branislav Hrabkovsky
      
                         Vretienka obyčajná, autor fotografie: Branislav Hrabkovský

Čo všetko budú teda návštevníci môcť vidieť vo vašom stánku?
Zo živočíšnej ríše to budú mravce, chrobáky, pavúky aj vodný hmyz. K dispozícii budú naši zoológovia, ktorí prezradia všelijaké zaujímavosti, napríklad aj to, prečo by mal byť Ferdo v skutočnosti samička, alebo prečo by priateľstvo medzi rozprávkovou včielkou Májou a trúdom Vilkom v skutočnosti vôbec nefungovalo.

Okrem toho budú pripravení zodpovedať aj zvedavé otázky návštevníkov. Ponúkneme možnosť ochutnať čaj zo spomínaných vyšľachtených bylín a keďže máme v našom vedeckom tíme aj výborného environmentálneho chemika, aj on pre návštevníkov chystá prekvapenie.

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia