Vták sa poranil na chrbte, keď narazil do továrenského komína na východe španielskej metropoly Madrid, ležiacej vo výške 700 metrov nad morom v pohorí Sierra de Guadarrama, kde žije mnoho sov. Jeho liečby sa ujalo centrum pre záchranu sov Brinzal situované v parku na západe mesta.

Podľa Spoločnosti pre veterinárnu akupunktúru, založenej v roku 1974 v Spojených štátoch, sa tradičná čínska akupunktúra vo svete stále viac využíva aj k liečbe zvierat. Akupunktúra sa odporúča u poranení svalov, pri nervových chorobách, chorobách kože a žalúdočných, črevných či dýchacích ťažkostiach, poznamenáva agentúra AFP.

Malá sova prerývane vydychuje, keď sa ihličky vnárajú pod jej hnedobiele perie. „Keď k nám prišla, neudržala sa ani na nohách. Potom začala robiť malé kroky a teraz môže znova lietať,“ hovorí hrdo veterinárka Cornejová. Zviera už prešlo desiatimi seansami akupunktúry, ktoré stimulujú mechanizmy uzdravovania bez vedľajších účinkov, vysvetľuje.

Veterinárka špecializovaná na akupunktúru pre psy a mačky prichádza pravidelne do centra Brinzal a stará sa o stovky vtákov, ktoré tam ľudia prinášajú. V centre čaká na návrat na slobodu osemdesiat výrov veľkých, sov a ďalších malých vtákov. Sú tam umiestnené vo veľkých voliérach, kde sa niektoré z nich pokúšajú lietať. Ako potravu dostávajú malé kurčatá a myši.

Asi 70 percent zo zhruba 1200 vtákov, ktoré tam ľudia každoročne prinesú, sa uzdraví a môže byť vypustených do prírody, uvádza koordinátorka Patricia Orejasová. Upresňuje, že centrum založené v roku 1989 používa akupunktúru v posledných šiestich rokoch. „Poskytujeme fyzické, ale aj psychické uzdravenie,“ tvrdí Orejasová.

Pripomína, že nie všetky zvieratá sa môžu vrátiť do prírody. Príliš si totiž zvykli na spoločnosť ľudí a nedokázali by sa prispôsobiť voľnému životu. Sedemročná sova Eire, sediaca na konári vo veľkej voliére, uprene hľadí veľkými čiernymi očami na návštevníkov. Než sa dostala do útulku, žila ako domáce zvieratko a v prírode by nedokázala prežiť.

Tím Orejasovej používa u sov metódy, ktoré majú stimulovať ich prirodzenú schopnosť obrany, a učia ich, ktoré zvieratá sú ich nepriateľmi. Vtáci tak môžu pozorovať živé myši, ale tiež orlov. Pritom im púšťajú nahrávky zvukov, ktoré sovy vydávajú, ak hrozí nebezpečenstvo. Vďaka týmto technikám sa môžu vtáci vrátiť do prírody a ujať sa svojej roly v ekosystéme, spočívajúcej v hubení hlodavcov, hmyzu, hadov a ďalších škodcov.

Čím viac bude na vidieku prirodzených nepriateľov hlodavcov, tým menej budeme mať problémov, pretože sa nebudú musieť používať pesticídy nebezpečné pre ľudí,“ vysvetľuje Orejasová. „Tým, že sa tu staráme o choré zvieratá, získavame tiež informácie o tom, čo sa deje v prírode,“ hovorí a upresňuje, že to umožňuje realizovať programy a ochranu zvierat.

Potom Orejasová otvára veľkú voliéru, z ktorej na ňu pohŕdavo hľadí niekoľko výrov veľkých. Jeden z nich roztvorí svoje rozmerné krídla s rozpätím takmer dva metre, vyletí smerom k dverám, ale následne sa k ľuďom otočí chrbtom a vzdiali sa. „Tak to má byť. Nech sa vráti tam, kam patrí,“ hovorí Orejasová.

ČTK