Prečo ste sa rozhodli venovať práve tejto technológii?
Za ten relatívne dlhý čas pôsobenia na škole sme narazili na viaceré problémy, ktoré viac či menej trápia tento svet. Rozhodli sme sa teda využiť technológiu na niečo všeobecne prospešné. Keď sme videli štatistiky rastu populácie a dopytu po potravinách, pochopili sme, čo je to problém potravinovej bezpečnosti. V roku 2050 nás tu bude 9,6 miliardy a tento nárast si vyžiada zvýšenie produkcie potravín až o 70% oproti aktuálnej produkcii.

To je hlavný dôvod prečo chceme využiť technológiu hydropónie. Problém klasického poľnohospodárstva je totiž v tom, že sa pri ňom pôda znehodnocuje, zatiaľ čo pri hydropónii sa žiadna pôda nepoužíva. Spotreba vody je pri nej oveľa nižšia, až o 70%, a pri aeropónii dokonca až o 90%.

Pre krajiny, kde je málo vody a nie je tam ani vhodná pôda na pestovanie, je to ideálne. Chceme jednoducho dosiahnuť to, aby sa produkcia potravín mohla rozšíriť aj do oblastí, kde to teraz možné nie je.

Okrem hydropónie sa venujete aj spomínanej aeropónii. Na akom princípe je založená?
Hydropónia a aeropónia idú ruka v ruke - obidve metódy sú podmnožinou hydrokultúry. Zatiaľ čo v hydropónii sú korene rastlín uložené v nejakom inertnom médiu (resp. v pasívnom prostredí, pozn. red.), ako sú keramzit, štrk či minerálna vlna, a živný roztok môže byť distribuovaný rôznymi spôsobmi (Flood & Drain, Drip, NFT), pri aeropónii nie sú korene umiestnené v žiadnom médiu. Pri tejto technológii sa prakticky nachádzajú v priestore s 99 percentnou vlhkosťou vzduchu, ktorý je nasýtený živinami (aerosol, opar).

Hydropónia nie je ani na Slovensku ničím novým, venujú sa jej aj na iných pracoviskách. V čom je váš systém iný?
Odlišujeme sa v tom, že kombinujeme technológiu hydropónie a moderné prístupy dizajnu so softvérom, využívame metódy umelej inteligencie a snažíme sa o plnú automatizáciu, aby mal užívateľ čo najmenej starostí s udržiavaním procesov počas celej doby pestovania. Či už ide o optimalizáciu spotreby energie, diagnostiku porúch, monitoring alebo o procesy podpory života rastlín.

Napriek tomu, že sa snažíme o plne autonómny systém, užívateľ má v prípade potreby plnú kontrolu nad systémom. Ak sa mu niečo nebude páčiť, môže si to veľmi jednoducho prispôsobiť svojim požiadavkám. Systém sa od neho túto novú znalosť naučí, adaptuje sa. Chceme vybudovať obrovskú databázu toho, ako sa starať o rastlinky, aby si človek mohol v budúcnosti naozaj len kliknúť, stiahnuť si z databázy čo chce pestovať a hotovo.

Kde všade sa dá váš systém uplatniť?
Snažíme sa o vývoj škálovateľného systému tak, aby bol použiteľný pre všetkých – od domácich používateľov, ktorí by chceli pestovať rastliny v obývačke, na streche, v záhradke či v pivnici, cez malých a stredných pestovateľov, až po veľkých producentov potravín.

Ale ako u nás v tíme hovoríme, obloha nie je náš limit. Jedinou možnosťou ako vypestovať niečo vo vesmíre, sú hydropónia alebo aeropónia. Preto už máme aj víziu, ktorú by sme mohli realizovať na Mesiaci, ale to je zatiaľ ešte troška sci-fi. 

Boxy spoločnosti CropTek pre domáce pestovanie zvonka pripomínajú akvárium. Autor fotografie: Lenka Botka Photography

Ako to vyzerá v praktickom živote – čo všetko človek potrebuje, keď sa rozhodne pre CropTek?
To závisí od toho, či to bude domáci užívateľ alebo stredne veľký záhradkár, kde je to samozrejme trošku komplikovanejšie. Domáci používateľ by mal prakticky dostať len hotový box, ktorý bude pekne dizajnovo dopĺňať priestor obývacej izby alebo kuchyne.

V praxi teda koncový zákazník rozbalí škatuľu, pripojí box k zdroju energie a v prípade, že chce využívať naše online služby aj k internetu. Následne odklikne základné nastavenia, naplní zásobník živným roztokom, zvolí druh rastlinky, ktorú chce pestovať a nasype semienka do vopred pripravených zásobníkov alebo presadí predpestované sadeničky. Podmienky v našom systéme sa okamžite nastavia tak, aby to bolo ideálne pre rast zvolenej rastliny. Svetlá, cirkulácia vzduchu, teplota, vlhkosť, úplne všetko.

Závisí to však samozrejme aj od modelovej rady CropTek systému. V nižších modelových verziách nie je všetko úplne automatické, čo znamená, že si užívateľ musí napríklad sám namiešať živný roztok a podobne.

Dá sa to prispôsobiť aj tak, aby mohla byť rastlina vonku na slnku alebo musí byť zavretá v boxe?

Hydropónia sa dá realizovať aj vonku aj vnútri, to nie je problém. Potom to už závisí od podmienok – či chce človek pestovať celoročne alebo len sezónne. Samozrejme, „outdoor“ hydropónia – vonku – je krásna a môže pekne spestriť okolie domu.

Pokiaľ si chce CropTek systém zakúpiť napríklad nejaký farmár, ktorý pestuje vonku, potrebuje si k tomu zaobstarať aj nejaké špeciálne stojany alebo konštrukcie? Ako to funguje v takýchto prípadoch?
Keď chce farmár pestovať týmto spôsobom vonku, tak je ideálne robiť to skleníkovo. To je ideálny prípad, ktorý teraz riešime a vyvíjame preň aj hardvér – modulárny systém. V princípe vyvíjame štandardizované hydroponické moduly, ktoré je možné sériovo zapojiť.

Pestovateľ si môže počas testovacieho obdobia v skleníku vyskúšať systém s niekoľkými zapojenými modulmi a ak sa mu to zapáči, tak ho môže úplne jednoducho rozšíriť o ďalšie. Celý systém sa dá veľmi dobre prispôsobovať. K hardvéru sa následne pripojí riadiaca jednotka a ďalší postup je veľmi podobný tomu, ktorý sme už opísali pri domácich systémoch.

Čo všetko sa dá takýmto spôsobom pestovať?
Možnosti sú priam nevyčerpateľné, dokonca aj zemiaky sa dajú takto vypestovať. Čokoľvek. Ale otázka znie, či sa to oplatí, lebo nie vždy tomu tak je. Pšenicu by som hydroponicky určite nepestoval, to nemá zmysel. Ideálne je takto pestovať rastliny ako sú šalát, paradajky, uhorky, v domácnosti napríklad bylinky, chilli, jahody a podobne.

Čo všetko ovplyvňujú senzory, ktoré sú do modulov zabudované?
Je toho samozrejme viac. Ovplyvňujú to, ako často sa zavlažuje, pričom to všetko závisí od vonkajších podmienok. Naše senzory sledujú teplotu, vlhkosť vzduchu v skleníku, cirkuláciu, teplotu živného roztoku, ktorý by nemal presiahnuť kritické hodnoty, PH, EC a veľa ďalších faktorov.

Meriame tiež mieru prirodzeného osvetlenia, takže ak je prírodného svetla málo, prisvetľujeme – používame LED osvetlenie so špeciálnymi vlnovými dĺžkami. Prakticky riadime všetko – tak, aby mali rastliny stále ideálne podmienky. Nie sme síce botanici (smiech), no tieto informácie máme sprostredkované od odborníkov.

Vo svojej prezentácii v rámci súťaže StartupAwards.SK 2014 ste spomínali, že by toto zariadenie bolo vhodné aj pre reštaurácie?
Áno, máme už dokonca aj určitú predobjednávku. „On demand agriculture“ (v preklade pestovanie na objednávku, pozn. red.) je pojem, ktorý je momentálne dosť zaujímavý, a to hlavne pre reštaurácie.

Stretol som sa s jedným majiteľom siete reštaurácií, ktorými povedal, že má v zime niekedy problém zohnať určité produkty. Pričom by vedel aj mesiac dopredu vyšpecifikovať, čo bude presne potrebovať. A keďže vďaka našim systémom je to len otázka „click and grow“ (v preklade klikni a pestuj, pozn. red.), tak je pestovanie „on demand“ veľmi zaujímavé aj pre reštaurácie.

Tím CropTek-u: zľava Martin Pala, Jakub Szasz, Radoslav Bielek, Ladislav Mizenko a Peter Tkáč.

Nie je tam predsa len riziko zhoršenia kvality, keď daná rastlina nebude rásť v prírodných podmienkach? Všetci vieme ako chutia paradajky zo supermarketov...
To je typická otázka – s ľuďmi sa o tom stále troška hádame. Je to jednoducho veda a chémia – rastlina pôdu v skutočnosti až tak nepotrebuje. Niekto nás určite za tieto vyjadrenia bude nenávidieť (smiech), ale je to tak. Roztok môžeme pripraviť ako chemickú zmes, ale ak chce mať užívateľ dobrý pocit, že je to maximálne „bio“, tak sa používa kompostový čaj, čo je vlastne výluh z kompostu.

Čo sa týka slnka, tak to je pri pestovaní v skleníkoch prítomné a v prípade pestovania vnútri je nahradené LED technológiou, ktorá je už tak vyvinutá, že ho dokáže skoro úplne nahradiť. Veľa ľudí proti tomuto protestuje, že to nie je prírodné slnko a nemôže to byť „bio“, ale tá vlnová dĺžka, ktorá je obsiahnutá v slnečnom spektre tam je takisto zasúpená. Paradajky zo supermarketov ľuďom nechutia nie preto, že sú pestované hydroponicky, ale preto, že dozrievajú v kamiónoch na ceste do supermarketov.

V akom štádiu vývoja sa momentálne nachádzate? 
Máme už funkčný hydroponický prototyp. Prakticky testujeme všetky funkcie, ktoré budú vo finálnom produkte. Máme tiež za sebou pár experimentov. Úspešne sme dopestovali šalát, vypestovali sme uhorky, aj sme ich ochutnali, a teraz beží ďalší experiment, kde testujeme paradajky, papriky a bylinky. 

Koncom februára 2015 spustíme program beta-testerov, kde si náš systém budú môcť vyskúšať prví záujemcovia. Registrovať sa môžu prostredníctvom našej webovej stránky.

V akých cenových reláciách sa váš systém pohybuje?
Ten základný produkt sa snažíme tlačiť do ceny okolo 350 eur v rámci programu pre-orders, ktorý beží od decembra 2014 do mája 2015. Je to domáci „indoor“ hydroponický systém o rozmeroch približne 60x40x110cm.

Čo vám priniesla súťaž StartupAwards.SK 2014?
Súťaž nám priniesla veľmi veľa skúseností hádam vo všetkých aspektoch podnikania. Dalo nám to tiež možnosť podeliť sa o naše myšlienky so širšou verejnosťou, čo v konečnom dôsledku prinieslo veľa spätnej väzby, ktorá je pre nás viac ako dôležitá. Čo je ale najdôležitejšie, SASK2014 nám priniesla prvé vážne pred-objednávky. Aj keď sme tento program plánovali spustiť až v tretej štvrtine roka 2015.

Aké sú vaše ďalšie plány po tom, čo ste vyhrali vo svojej kategórii?
V najbližšej budúcnosti sa budeme snažiť čím skôr doladiť „indoor“ verziu hydroponického systému pre domácnosti a spustiť predaj najneskôr v máji 2015. V druhej polovici roka sa budeme viac zameriavať na prispôsobované užívateľské riešenia a skleníkové systémy.