Na jednej strane diskusie o vegetariánstve sú jeho zástancovia, ktorí sa k nemu hlásia z rôznych dôvodov. Či už preto, že z empatických dôvodov nechcú konzumovať zvieratá, že bojujú proti ich nehumánnym životným podmienkam, snažia sa odľahčiť svoju stravu, alebo im mäso jednoducho nechutí.

Niektorí sa však zvýšenej konzumácii mäsa a dokonca aj živočíšnych výrobkov vyhýbajú z úplne iných dôvodov. Ich produkcia totiž za určitých podmienok aktívne prispieva k znečisťovaniu životného prostredia.

Z hnoja do atmosféry

Podľa nitrianskeho Výskumného ústavu živočíšnej výroby je poľnohospodárstvo najvýznamnejším antropogénnym zdrojom amoniaku, čo je bezfarebný, dráždivý plyn s charakteristickým ostrým zápachom. Pojem antropogénny pritom znamená, že je tvorený ľudskou činnosťou.

Ročne sa podľa údajov z roku 2014 zo zemského povrchu uvoľní zhruba 54 miliónov ton amoniaku. Takmer polovica – 22 miliónov ton – pritom pochádza z chovu hospodárskych zvierat.

V roku 2010 zase Slovensko vyprodukovalo zhruba 24 tisíc ton emisií tejto látky. Živočíšna výroba bola vtedy zodpovedná za 83 percent z tohto množstva.

Amoniak má v určitom prostredí a množstve niekoľko pozitívnych vlastností. Vo vode, ale aj v pôde a v ovzduší môže byť napríklad zdrojom dusíka pre rastliny a zvieratá. Na druhej strane však spôsobuje kyslé dažde.

Ilustračná fotografia, zdroj: pixabay.com/Antranias

Množstvo amoniaku, ktoré sa do vzduchu uvoľní, pri chove zvierat závisí od spôsobu ich chovu a manipulácie s hnojom, ako aj od jeho zloženia, skladovania, či dokonca zapracovávania do pôdy. V lete je napríklad amoniakových emisií viac ako v zime. Keď sa vonku oteplí o 1°C, množstvo amoniaku, ktoré vznikne pri ustajnených kravách, sa zvýši o 2,6 percenta.

Niečo ubúda, iné pribúda

Podľa publikácie OSN z roku 2013 je živočíšna výroba, čiže chov hospodárskych zvierat na mäso, mlieko, vajcia a iné, zodpovedná za 14,5 percenta emisií skleníkových plynov, ktoré vznikli kvôli človeku. K tomuto záveru dospela Potravinová a poľnohospodárska organizácia OSN (FAO). Vypočítali tiež, že živočíšna výroba je ročne zodpovedná za približne 7,1 miliárd gigaton oxidu uhličitého.

Niektorí odborníci zase tvrdia, že sa karbónová stopa zanechávaná kvôli konzumácii niektorých živočíšnych výrobkov rokmi znižuje. J. L. Capper z americkej Washington State University v roku 2014 zverejnil štúdiu, v ktorej porovnával dôsledky produkcie hovädzieho mäsa v Spojených štátoch v roku 1997 a 2007.

Podľa jeho výsledkov sa v porovnaní s rokom 1997 v roku 2007 chovalo len 69,9 percenta z pôvodného množstva zvierat, pričom klesajúcu tendenciu uviedol aj pri spotrebe vody, krmiva a množstve pôdy potrebnej na ich chov.

Vysoká spotreba vody a premena ďalších a ďalších častí sveta na poľnohospodársku pôdu sú pritom problémy, ktoré majú tiež negatívne dôsledky pre životné prostredie a netýkajú sa len živočíšneho chovu. Pri pestovaní konzumných rastlín sa preto napríklad uvažuje nad novými spôsobmi pestovania, ako sú vertikálne farmárčenie, či súkromné sebestačné farmy a iné.

Riešenia sú teda predmetom neustáleho vývoja a inovácií, no základným pravidlom pre udržateľný vývoj je často jednoduché pravidlo – umiernenosť. Aj to sa snažia komunikovať viaceré významné inštitúcie, vrátane organizátorov konferencie Ecsite. Tá na negatívne vplyvy živočíšneho chovu na naše prostredie upozorňuje napríklad tým, že svojim účastníkom tento rok ponúka výhradne vegetariánsku stravu.