Nobelovu cenu za fyziku získal objav Higgsovej častice
— Zuzana VitkováNapriek tomu, že vyhlásenie výsledkov sa oneskorilo o viac ako hodinu, prekvapenie neprinieslo. Nobelovu cenu za fyziku získali vedci, ktorí sa podpísali pod objav označovaný aj ako „objav storočia“. Britský fyzik Peter Higgs a belgický vedec Francois Englert boli ocenení za teoretický objav novej subatomárnej častice, takzvaného Higgsovho bozónu.
Higgsov nechanizmus v časticovom detektore CMS, autor fotografie: Lucas Taylor
Nobelova cena je udeľovaná od roku 1901. Túto tradíciu „založil“ vo svojej poslednej vôli švédsky vedec a priemyselník Alfred Nobel. Prestížne ocenenie je možné získať za celosvetový prínos v piatich kategóriách. Vo fyzike, chémii, medicíne, literatúre a za prínos pre mier. Prvé štyri ocenenia udeľuje švédska Kráľovská akadémia vied, cena za mier je odovzdávaná komisiou nórskeho parlamentu. V roku 1968 bola pridaná aj cena za ekonómiu pod názvom, Cena Švédskej banky za ekonómiu na pamiatku Alfreda Nobela. Nie je oficiálnou súčasťou Nobelových cien, udeľuje sa však zároveň s nimi. Laureáti okrem prestížnej medaily a diplomu získavajú aj peňažnú odmenu. Spolu je pre nich vyhradených osem miliónov švédskych korún (takmer jeden milión Eur).
Obaja vedci popísali takzvaný Higgsov mechanizmus a časticu, ktorá je jeho dôsledkom ešte v roku 1964. Ich teória však bola potvrdená až minulý rok experimentmi v Európskej organizácii pre jadrový výskum (CERN). „„Higgsov mechanizmus“ je len skrátený populárny názov pre Brout-Englert-Higgsov (BEH) mechanizmus, ktorý popisuje spontánne narušenie elektroslabej interakcie. Toto spontánne narušenie sa udialo v rannom vesmíre asi miliardtinu sekundy po Veľkom tresku. Vtedy vznikli hmotné častice. Je naozaj výnimočné objaviť mechanizmus, ktorým sa zrodila všetka hmota vo vesmíre.“ vysvetľuje profesor Branislav Sitár, ktorý bol niekoľko rokov viceprezidentom CERN a v súčasnosti pôsobí na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave ako vedúci oddelenia subjadrovej fyziky.
Prispeli aj Slováci
Existenciu mechanizmu definitívne potvrdili experimenty v časticovom detektore ATLAS objavom Higgsovho bozónu, pričom k tomto objavu prispeli aj slovenskí fyzici, ktorí na experimentoch pracovali.
Higgsov bozón bol posledným chýbajúcim článkom v štandardnom modeli časticovej fyziky, ktorý popisuje základné stavebné kamene vesmíru, no jeho objav je len začiatkom výskumu. „Teraz je veľmi dôležité poznať všetky jeho vlastnosti. Veľkou úlohou experimentátorov v najbližších rokoch bude skúmanie Higgsa v tzv. Higgs fabrike. Je potrebné vytvoriť veľké množstvo H-bozónov, aby sme dobre spoznali jeho vlastnosti.“ hovorí Branislav Sitár.
Priveľa fyzikov
Aj keď bol objav Higgsovho bozónu favoritom Nobelových cien od začiatku, nebolo úplne jasné, kto za neho bude ocenený. Od roku 1968 totiž k objavu prispelo množstvo expertov a prestížne ocenenie môže byť rozdelené medzi najviac troch laureátov. Špekulovalo sa napríklad aj o tom, či medzi ocenenými nebude aj samotná organizácia CERN napriek tomu, že v kategórii fyzika sa ceny organizáciám neudeľujú.
„Hlavnú zásluhu na objave BEH mechanizmu mali Belgičania Robert Brout a Francois Englert a Peter Higgs z Edinbourghu. Prof. Brout sa nedožil udeľovania Nobelovej ceny, preto ju dostali len dvaja žijúci fyzici. Do rozvoja tejto novej myšlienky prispeli článkom v roku 1964 aj Američania Gerald Guralnik a Carl Hagen a tiež Angličan Tom Kibble. Tento príspevok však ocenený udelením Nobelovej ceny nebol.“ vyratúva vedcov, ktorí naformulovali hypotézu v takmer rovnaký čas profesor Sitár.
Minuloročná Nobelova cena za fyziku bola udelená v oblasti kvantovej fyziky. Američan David Wineland a Francúz Serge Haroche ju získali za vývoj prevratných experimentálnych metód, ktoré môžu viesť ku konštrukcii supervýkonných počítačov.
Komentáre