Editori a oponenti sú dôležitou súčasťou posudzovania kvality objavu. Okrem toho o nej svedčí aj ohlas, ktorý objav spôsobí vo vedeckej komunite, či počet článkov, ktoré ho spomenú, alebo citujú ako zdroj nových poznatkov.

Citovanie nezaručuje kvalitu

Štýl práce súčasného vedca je podobný štýlu práce anglického fyzika a chemika Michaela Faradaya – skúma, napíše článok a publikuje ho. Vedci, ktorí si myslia, že sú ich objavy blízko k praktickému využitiu, si ich navyše zvyčajne patentujú, aby nemohli byť ďalej komerčne využité bez ich súhlasu. Ak patent nepredajú nejakej firme, občas sa aj sami pokúsia uviesť svoj vynález do praxe.

Tento postup práce, najmä tej teoretickej, má aj svojich kritikov. Ak je totiž zmysluplnosť objavu meraná iba cez citácie v ďalších teoretických článkoch, vznikajú obavy, či bude mať produkt takejto vedy vôbec niekedy využitie.

K negatívnym javom tohto štýlu patria tiež uzavreté skupinky vedcov, ktorí si vypomáhajú vzájomným citovaním svojich prác. Je otázne, či tieto skupiny existujú preto, že v danom obore nie je viac odborníkov, alebo je za tým dohoda o vzájomnej pomoci, ktorá neberie ohľad na kvalitu článkov. Napriek týmto negatívnym javom je ale súčasný stav zrejme to najlepšie, čo môže veda ponúknuť.

Ilustračná fotografia, zdroj: pixabay.com/Hans

Veľký význam pre vedeckú prácu má dnes štátna podpora, keďže sú vedci väčšinou štátnymi zamestnancami a granty na vedecké projekty pochádzajú zo štátnych financií. Nastavenie tejto podpory je tak pre výskumné projekty kľúčové. Ak je zlé, môže to deformovať celú vedeckú prácu.

Ako príklad možno uviesť situáciu, keď podpora závisí od počtu článkov v karentovaných časopisoch, ktoré sledujú citácie, a neprihliada sa na ďalšie kritériá. To potom vedie k publikovaniu článkov v menej kvalitných časopisoch.
Kvalita časopisu sa pritom meria napríklad cez impakt faktor, ktorý udáva, koľkokrát bol článok v danom časopise priemerne citovaný za posledné dva roky.

Zaváži aj nápad

V matematike existuje hneď niekoľko otvorených problémov, ktoré čakajú na vyriešenie. Ich počiatočné riešenie však zrejme vyžaduje zvládnutie pokročilej teórie, ktorá presahuje rozsah štúdia na vysokej škole.

V súčasnosti je takmer nemysliteľné, aby významný matematický objav urobil človek bez matematického vzdelania, ako bol Fermat. Alebo aby dôležité teoretické objavy robil človek so základným matematickým a teoretickým vzdelaním, ako bol Faraday. Objavujú sa preto názory, že prínos matematiky a s ňou súvisiacej teoretickej vedy je do určitej miery vyčerpaný.

Využitie matematiky sa v súčasnosti skôr sústreďuje na rôzne aplikácie a vývojári momentálne vkladajú najväčšie nádeje do aplikácií v informatike, ale aj v ekonómii, fyzike, chémii, biológii, či medicíne.

Ilustračná fotografia, zdroj: pixabay.com/vanmarciano

Informatika je pritom momentálne veľmi zaujímavou oblasťou, kde možno dosiahnuť výsledok s veľkým dopadom. Od vytvárania stránok, cez písanie programov, až po zakladanie start-upov. Informatika navyše v začiatkoch nevyžaduje toľko štúdia ako matematika. Rovnako, alebo aj viac ako programovacie schopnosti, môže zavážiť nápad.

Postupy sú niekedy viac

Napriek možnosti, že je prínos matematiky už vyčerpaný, a tomu, že je informatika teraz perspektívnejšia, má matematika niekoľko výhod, pre ktoré sa ju oplatí ovládať. Vo väčšine duševných povolaní, závisí pracovný výkon najmä od vedomostí a skúseností v odbore. Až na pár ľudí s fenomenálnou pamäťou sú pritom vedomosti každého človeka obmedzené.

To isté platí aj o skúsenostiach, a tie človek nadobúda pomaly a postupne. Matematika má ale tú výhodu, že v nej môžeme dosiahnuť veľké výsledky napriek obmedzenému množstvo vedomostí, keď ich vyvodíme na základe matematického postupu.

Tak sa dá prísť k výsledkom, ktoré niekoľkonásobne presahujú rámec vedomostí, z ktorých vyšli. Túto výhodu nemá žiadna iná vedná disciplína, možno okrem informatiky, kde môžeme veľké výsledky získať vďaka počítačom.

„Aha moment“

Matematika teda v súčasnosti rieši zložité zadania, ku ktorým je potrebné dlhšie štúdium, no okrem toho je využívaná aj v ostatných vedných oblastiach. Je možné, že v budúcnosti bude opäť existovať oblasť, kde bude pri vedeckom skúmaní možné dosiahnuť výrazné výsledky práve vďaka matematike.

Kvôli minulým prínosom sa ale matematika stále považuje za dôležitú súčasť vzdelania. Vedci preto nepretržite hľadajú cesty, ako ju učiť čo najlepšou formou.

Jednou z takýchto nádejných pedagogických foriem je aj Hejného metóda, vďaka ktorej sa deti učia matematiku už od škôlky – hravou formou. Učenie prebieha v súlade s poznávacím procesom, ktorý u človeka funguje, keď sám báda a skúma novú oblasť.

Ilustračná fotografia, zdroj: pixabay.com/StartupStockPhotos

Na začiatku je človek motivovaný, pretože chce danú oblasť skúmať, alebo sa naučiť nový poznatok. Potom nasledujú jednoduché príklady, ktoré sa stávajú čoraz zložitejšími. V určitom momente dôjde k pochopeniu nového poznatku a v ideálnom prípade si ho dieťa vynájde samo. Ide o takzvaný „aha moment“. Potom nasleduje objasnenie tohto nového poznatku, jeho opakovanie a ujasnenie súvisu s tými ostatnými.

Oproti klasickému spôsobu výučby, kde dieťaťu vedomosti jednoducho prezradia, a potom ich opakujú, kladie metóda väčšie nároky na prvé fázy, ktoré aj zaberú viac času ako klasické metódy výučby. Dieťa si vtedy samo hľadá cestu k objaveniu, či pochopeniu nových vedomostí.

Čas, ktorý je vynaložený na začiatku, sa potom ušetrí pri opakovaní, keďže dieťa učivo lepšie chápe a lepšie si ho aj pamätá. Vedomosti získané týmto spôsobom sú tiež trvácnejšie a motivujú k ďalšiemu objavovaniu a učeniu sa. Čím viac „aha momentov“ žiak zažije, tým viac trvalých vedomostí získa. Spolu s nimi nadobúda nielen chuť ďalej objavovať, ale stáva sa tiež sebavedomejšou osobnosťou.