Čo pre vás ocenenie Vedec roka znamená?
Plaketu máme vystavenú v laboratóriu, lebo to beriem ako ocenenie celého tímu.  Roky sa zaoberáme vlastnosťami materiálov, v ktorých časť tvorí supravodič a časť feromagnetikum a vo svete sme dosť rešpektovaní za to, akí ľudia tu pracujú. Vieme totiž robiť výskum od teórie, cez návrh zariadení, až po overovacie experimenty. Vďaka tomu vieme riešiť problémy komplexne.

Prielom vo výskume v rámci výskumu magnetickej neviditeľnosti sa Vám podaril v roku 2012 a odvtedy prešiel takmer všetkými médiami. Neunavuje Vás už odpovedať na otázky, či ide o plášť ako z rozprávok?
Neunavuje. Nemôžem povedať, že ma baví to opakovať, ale uvedomujem si, že je to potrebné, aby ľudia neboli zavádzaní. Predmet je totiž očami viditeľný, „nevidí“ ho len merač magnetického poľa. 

Čiže to pre vás nie je ako obľúbený hit speváka, ktorý ho časom začne neznášať?
Nie, pretože tento výsledok bol iba prvým krokom a dúfame, že „hitov“ na túto tému budeme mať ešte niekoľko.

Začiatkom roka bola ohlásená vaša spolupráca s NASA, ako pokračuje?
Momentálne to stojí na nás. Kolegovia z NASA nám dali pomerne presné zadanie toho, ako by mal plášť fungovať a my sa to snažíme spraviť. Určite nám to bude trvať minimálne rok.

Na čom v tomto projekte pracujete momentálne?
Prvý objekt, na ktorom sme plášť vyskúšali, bol približne centimetrový. NASA ho potrebuje asi stokrát väčší a supravodivé materiály takýchto rozmerov sa bežne nevyrábajú. Musíme teda hľadať nejaký iný spôsob, ako tieto materiály spojiť. Z hľadiska magnetického materiálu to musí byť „jeden súvislý kus“.

Prečo je to problém?
Predstavte si, že chcete mať pršiplášť a máte k dispozícii len pásky široké 12 mm. Potrebujete, aby cezeň neprešla voda, čiže ich musíte poskladať tak, aby boli odolné proti jej prechodu a zároveň mali vlastnosti plášťa. My sa vlastne snažíme o to isté, akurát neizolujeme vodu, ale magnetické pole.

Nedajú sa jednotlivé pásy spojiť?
To by aj ten spoj musel byť supravodivý a to zatiaľ nevie nikto spraviť. My ich skúšame prekryť podobne, ako máte usporiadané škridly na streche. Nie sú vodotesne spojené, ale voda po nich steká. Podobný princíp by sme chceli využiť na magnetické pole.

Fedor Gömöry v laboratóriu, foto: archív Fedora Gömöryho

Aký význam má plášť magnetickej neviditeľnosti pre NASA, ktorá sa venuje vesmírnemu výskumu?
V prvom rade chcú zistiť, ako vplýva neprítomnosť magnetického poľa na ľudský organizmus, napríklad pri dlhých letoch do vesmíru. Druhá vec je, že NASA robí aj základný výskum a vedci si myslia, že by tam mohol byť dopad aj na iné aplikácie. Na obe veci potrebujú také rozmery, aby tam mohli dostať myš.

Nebude jej v tom plášti zima, keďže je potrebné chladiť ho tekutým dusíkom?
My práve musíme všetko vyvinúť tak, aby jej zima nebola a aby sa necítila nepríjemne.

Koľko je „v plášti“ momentálne stupňov?
-190. Dôležitá je preto tepelná izolácia, ale z našich predošlých prác máme riešenia, ktoré by mali fungovať.  Problém je, že s izoláciou musí byť celý plášť ešte väčší.

Magnetický plášť je Váš najznámejší výskum. Momentálne ale pracujete aj na projekte Eurotapes, sú tieto dva výskumy prepojené?
V tom projekte ide o to, aby sa v Európe vyrábali kvalitné supravodivé pásky pre využitie v energetike alebo medicíne. Našťastie sa ukazuje, že by boli vhodné aj pre poskladanie nášho plášťa. Môžeme ich totiž kúpiť v ľubovoľnej dĺžke ale len v šírke 12 mm. Širšie sa nevyrábajú.

Prečo je to také úzke?
Pretože sa to zatiaľ nepodarilo spraviť v inej forme. Pre tú našu neviditeľnosť sa nám to náhodou hodí, ale je to veľmi nevhodné na vyrábanie napríklad elektromagnetov. Preto je tiež naším základným cieľom nahradiť medené cievky supravodivými.

Čím by to bolo výhodnejšie?
Supravodiče prenesú niekoľko násobne viac prúdu ako meď. Cievky z nich by teda mohli byť oveľa menšie a efektívnejšie.

Kde sa využívajú tieto supravodivé pásky?
Z nízkoteplotných supravidičov, ktoré sa už teraz vyrábajú, je napríklad zostavený celý hadrónový urýchľovač v CERNE. Tam je myslím použitých 250 000 kilometrov takéhoto „drôtu“. Prístroje na magnetickú rezonanciu majú tiež supravodivé magnety z nízkoteplotných supravodičov. 

Znie to tak, že supravodivé pásky sú materiálom budúcnosti. Majú aj nejaké nevýhody?
Hlavná nevýhoda je, že ich treba chladiť. Inak sú to napríklad z environmentálneho hľadiska už bežné materiály. Nie je v nich nič jedovaté, dokonca aj to chladenie kvapalným dusíkom je úplne environmentálne, pretože keď sa vyparí, nič neznečistí. Nie ako keď vytečie napríklad olej z transformátora.

Prečo sa musia supravodiče chladiť?
Supravodivosť je jav keď elektróny nenarážajú do mriežky, ale ju takým zvláštnym spôsobom obchádzajú. Mriežka v supravodivých materiáloch kmitá tým pomalšie, čím má nižšiu teplotu a po dosiahnutí určitej „pomalosti“ sa jej elektróny stíhajú vyhýbať.

Fedor Gömöry v laboratóriu, foto: archív Fedora Gömöryho

Moderovali ste protest proti pripomienkam k návrhu zákona o akadémii vied. Čo vám na tomto návrhu prekáža najviac?
To že by mal minister školstva právomoc zrušiť hociktorý ústav SAV, na základe predloženého transformačného projektu. Svojvoľne samozrejme nie, ale zdôvodniť sa dá všeličo. My sme to vyhodnotili tak, že pokiaľ by sa tento návrh zákona zrealizoval, tak máme nad hlavou gilotínu, ktorú ovláda niekto mimo našej akademickej sféry.

Kvôli pripomienkam hrozí, že sa zákon nestihne schváliť včas a transformácia SAV tým pádom neprebehne do 1. 1. 2016 ako bolo plánované. Môže to spôsobiť problémy pri čerpaní štrukturálnych fondov?
Ja to vnímam ako druhoradú záležitosť, aj keď  by určite bola škoda, keby bola Akadémia vylúčená z možnosti získať nejaké prostriedky zo štrukturálnych fondov. Verím však, že by sa nejaké riešenie dalo nájsť. Ale to sú všetko úvahy rádového vedeckého pracovníka.

Ja hlavne nechápem aké argumenty sa na zdržiavanie zákona vôbec našli. Pri jeho príprave prebehol regulárny proces vedeckej diskusie rôznych zložiek, ktoré sa k tomu vyjadrovali. Výsledkom bol návrh, ktorý rešpektovali akadémia, ministerstvo školstva, aj ministerstvo financií.

Zrazu však niekto, kto bol predtým ticho, respektíve sa dá povedať, že ho ako bývalý predseda SAV pripravoval, kritizuje. To mi príde také absurdné.

SAV má už chronický problém s financovaním, prečo je u nás veda na okraji rozpočtového koláča?
Myslím, že najväčšie korene sú v tom, že Slovensko je mladý štát. Ako keby sme si ešte neuvedomovali, že vyspelý štát sa má prezentovať aj výsledkami vo vede. Miesto na svetovej scéne si musíme zaslúžiť aj tým, že prispievame do rozvoja ľudského poznania. Nemôžeme len tak používať to, čo už iní vymysleli, musíme pomáhať tomu, aby ľudstvo lepšie riešilo problémy, ktoré má.

V našej oblasti výskumu to vidím napríklad pri Južnej Kórei. Pred desiatimi rokmi, sme im na konferenciách nevenovali pozornosť, lebo sme vedeli, že sú pätnásť rokov za nami. Teraz si idem ich postery pozrieť medzi prvými. Spravili obrovský skok, ktorý ukazuje, že sa to dá. Trvá to aj tých desať rokov, ale výsledky sa dostavia.

Južná Kórea je asi extrémny prípad. Nachádza sa napríklad v Európe krajina, od ktorej by sme si v tomto mohli zobrať príklad?
Ťažko povedať, ale mne by napríklad úplne stačilo, keby to tu bolo ako v Čechách. My máme ten problém, že veľa šikovných mladých ľudí ide robiť vedu do Čiech. Juhomoravský kraj má program, ktorým priťahuje desiatky mladých vedcov zo Slovenska. Povedal by som, že na hlavu je tam minimálne dvakrát toľko prostriedkov na vedu ako u nás. Už teraz sa to pomaly prejavuje na výsledkoch, pretože na tom boli lepšie minimálne posledných šesť rokov.