Keď sme sa rozprávali pred dvoma rokmi, hovorili ste, že biodegradovateľné plasty potrebujú ešte pár rokov, kým sa presadia v spoločnosti. Ako veľmi sa situácia zmenila?
Zmenila sa podľa očakávania. Vtedy sme sa určite bavili jednak o technických problémoch biodegradovateľných plastov a taktiež o ekonomických, ktorými je ich vysoká cena.

V súčasnosti ceny týchto materiálov zas o niečo klesli, takže náhrada „tradičných“ plastov bioplastami je opäť bližšie k realite. Za ten čas sa vyriešili niektoré technologické a takisto aj legislatívne problémy.

Ako sa zmenila legislatíva?
Akurát dnes som čítal článok, že v Českej republike vstupuje do platnosti vyhláška o biologicky rozložiteľnom komunálnom odpade a o problémoch s tým spojených. Takže biologicky rozložiteľný odpad, do ktorého patria aj tieto biodegradovateľné polyméry,  sa bude musieť separovať.

Ukazuje sa teda, že aj koncový zber, separácia a uloženie rozložiteľného materiálu do kompostu sa už riešia v krajinách, ktoré sú nám blízke. Ak totiž tento bioplast neseparujete  a on sa neocitne v komposte, nerozloží sa.

Vylepšovali ste za ten čas aj vašu technológiu?
Čo sa týka materiálu, riešime hlavne skladbu materiálu pre špeciálne aplikácie. Zmesi už máme vyvinuté nielen pre fólie, ale aj pre niektoré vláknarenské aplikácie a niektoré receptúry máme aj pre vyfukované výrobky, ako sú rôzne nádoby či dózy.

Takisto sme vylepšovali aj našu poloprevádzkovú linku, aby bežala vo výkonnejšom a ekonomickejšom móde.  Dopĺňame tam technológie a do konca roka by sme mali byť kompletne vybavení poloprevádzkovými spracovateľskými zariadeniami.

Granulát na výrobu bioplastu - termoforming, zdroj: KTT SAV

Kam by mohla vašu technológiu posunúť prípadná výhra v Startupawards?
V tejto chvíli už po technickej stránke v podstate takmer nič nebráni tomu, aby sa technológia rozšírila do priemyselného využitia.  Čo treba však naštartovať sú následné aplikácie, čiže cesta už hotových obalov k výrobcom. To znamená fólie, vyfukované výrobky, lisované výrobky a tak ďalej. Na to ale treba zriadiť výrobu v priemyselnom meradle, nie len poloprevádzku.

Prípadná výhra, ale tiež už len účasť vo finále tejto súťaže určite znamenajú otvorenú podporu tomuto projektu a vyšší potenciál pre získanie prípadných investorov. Takisto aj vzbudenie reálneho záujmu v kruhoch spracovateľov plastov, v odbornej, ale aj širokej verejnosti, čo môže jednoznačne napomôcť propagácii a realizácii tohto projektu v praxi.

Čo je najväčším problémom pri menení tvaru obalov podľa potreby?
Špecifické vlastnosti. Napríklad, keď hovoríme o balení potravín, tak niektoré obaly musia mať excelentné bariérové vlastnosti, aby nedochádzalo  k difúzií. Či už napríklad kyslíka dovnútra k potravine, alebo naopak. Takisto je to pri vlhkých potravinách.

Pre technické obaly je dôležitá skôr tvarová stálosť pri vyšších teplotách, mnohé ďalšie vyžadujú vysokú flexibilitu a niektoré naopak vysokú tuhosť, takže roboty je tam ešte veľa.

Ktoré potraviny sú najproblematickejšie?
Keby ste napríklad chceli baliť do vákuového balenia mäso v obchodných reťazcoch, tak v ňom musíte udržať presne predpísanú atmosféru.

Takisto je dôležité, aby pri sýtených nápojoch neprenikal  z fľaše oxid uhličitý, ktorý je v nápojoch rozpustený. Okrem toho sa takýmto materiálom samozrejme musia dať urobiť certifikáty na kontakt s potravinami.

poloprevádzková linka v Nitre, zdroj: KTT SAV

Budú mať výrobcovia záujem prebaliť svoje produkty z klasických plastových materiálov do biodegradovateľných plastov?
Tieto materiály sú stále o niečo drahšie ako klasické syntetické polyméry, takže tam bude musieť vstúpiť nejakým spôsobom  legislatíva, rôzne grantové programy a environmentálne agentúry.

Atraktívne to môže byť pre skupiny, ktoré sú orientované na ekológiu a ekologické potraviny. Ak je skupina klientov ochotná zaplatiť za biopotraviny vyššiu cenu, tak im pravdepodobne nebude vadiť ani vyššia cena za obal z prírodných zdrojov, ktorý je šetrný k prírode. Dokonca ho možno privítajú.

Samozrejme, aby sa bioplasty rozšírili masívne, bude treba urobiť niečo s legislatívou, ktorá sa už týmto smerom hýbe. Je tu napríklad nariadenie  Európskej komisie znížiť v najbližších rokoch spotrebu odnosných tašiek  s hrúbkou do 50 mikrónov až o 80%. To bude predajcov určite nútiť do toho, aby tento problém riešili.

Ráta sa s tým, že cena týchto „biomateriálov“ bude naďalej klesať?
Keď spotreba týchto materiálov stúpne, cena pôjde ešte o niečo nižšie. Takže sa očakáva, že by sa „ropné plasty“ a bioplasty mali k sebe cenovo približovať.

Takisto aj my vyvíjame materiály, ktoré by mali byť lacnejšie. Pokiaľ klient nepotrebuje napríklad excelentnú priehľadnosť a nejaké estetické vlastnosti, ale záleží mu len na funkčnosti a ekologickej hodnote obalu, môžeme ísť do lacnejších riešení.

Z plastu sa vyrába aj veľa oblečenia. Myslíte, že bude v budúcnosti možné vyrábať napríklad biodegradovateľné tričká?
Ako som spomenul, začali sme sa zaoberať aj vláknarenskými aplikáciami. Textilné aplikácie majú svoje špecifiká a na tieto materiály sú kladené trochu iné kritériá ako napríklad na obaly. Či už ide o mechanické, alebo aj estetické a iné vlastnosti.

My máme práve ten materiál, pri ktorom sa ukazuje, že by mohol byť dostatočne vhodný z hľadiska fyzikálnych vlastností.  Je však dôležité, aby materiál nedegradoval skôr, ako treba.

                                                        Pavol Alexy pri termoformingu, zdroj: KTT SAV

Spomínali ste, že biodegradovateľný materiál nezdegraduje len tak v skrini, ale musí byť na skládke...
Podľa toho ktorý. Samozrejme, sú aj biodegradovateľné polyméry, ktoré sa rozkladajú len tým, že ich skladujeme, čo nie je dobré.
Naše materiály sú vyvíjané práve tak, aby pri bežných podmienkach skladovania nepodliehali biodegradácii a začali sa rozkladať až v styku s biologicky aktívnym prostredím. Nebolo by dobré, ak by sa materiály rozkladali vtedy, keď ich potrebujeme používať. Ale možno  v budúcnosti, keď nejaké tričko vyjde z módy, mohli by sme ho hodiť do kompostu /smiech/.

Ktoré krajiny sú v aplikácii biologických materiálov príkladom pre svet a mohli by byť aj pre Slovensko?
Pokiaľ sa rozprávame o Európe, tak sú to určite severské krajiny. Celá Škandinávia je veľmi ekologická a dáva dosť veľký dôraz na ochranu prírody a zdravý životný štýl.

V rámci sveta je na tom veľmi dobre aj Kanada a už sa objavujú aj ázijské krajiny, ktoré sa snažia byť ekologické. Nedávno som bol v Singapure, kde sme mali rokovanie s národnou enviromentálnou agentúrou a veľmi ich zaujali naše ekologické produkty.

Ak chcete vedieť viac o tom, ako sa tieto bioplasty vyrábajú a kde sa rozložia, prečítajte si rozšírený rozhovor s Pavlom Alexym z roku 2012

Oficiálnu stránku o biodegradovateľných polyméroch v anglickom jazyku nájdete tu