Aké plodiny predstavíte na Noci výskumníkov?
Návštevníci sa budú môcť zoznámiť s mrlíkom čílskym, ovsom siatym a pšenicou špaldovou.

Čím sú tieto plodiny zaujímavé?
Všetky majú vysoký obsah bielkovín  a minerálnych látok. Mrlík má  takmer dokonalé aminokyselinové zloženie a vysoký obsah vápnika, fosforu, železa. Nízky obsah sodíka, má takisto veľký podiel na jeho popularite. Ovos siaty má priaznivé zloženie sacharidov, významný podiel β-glukánu, vitamíny B a E, či množstvo minerálnych látok a pšenica špaldová disponuje výborným zložením lipidov a vysokým obsahom vlákniny. Sú to teda veľmi zdravé plodiny a to som vymenovala iba časť ich prospešných vlastností.

Čo budú môcť návštevníci vo vašom stánku ochutnať, alebo si na vlastnej koži vyskúšať?
Budú môcť ochutnať chlieb s prídavkom 40% špaldovej a 10% mrlíkovej múky, pagáčiky, ovsené vločky, uvarené semená mrlíka, či špaldovú kávu. Aby si lepšie vedeli predstaviť čo jedia,  budú môcť pod lupou pozorovať naklíčené semená spomenutých plodín a vidieť aj časti ich rastlín.

Tento rok je organizáciou FAO vyhlásený za medzinárodný rok quinoi,  čo je  vlastne po slovensky mrlík čílsky, kde sa u nás vzal a na čo sa využíva?
Pôvodne bol tento starý rastlinný druh pestovaný v peruánsko-bolívijskej oblasti a spolu s  kukuricou a fazuľou tvoril hlavný pokrm dávnych Inkov. V Južnej Amerike až po Mexiko používali obyvatelia listy tejto plodiny podobne ako špenát, ale hlavnou potravinovou zložkou boli jej semená, ktoré sú nutrične porovnateľné s jačmeňom.
Výrobky, ktoré sa z quinoi vyrábajú, rozširujú potravinové spektrum a sú určené pre racionálnu či špeciálnu výživu, napríklad pri celiakii.  Quinoa sa využiva aj v kozmetike, či vo farmaceutickom priemysle.

Dá sa quinoa pestovať aj na Slovensku?
Áno, podmienky Slovenska plne vyhovujú jej pestovaniu.

Venujete sa výskumu mrlíka aj v Centre výskumu rastlinnej výroby (CVRV) Piešťany?
V rokoch 2009 a 2011 sme boli riešiteľmi projektu zameraného na andské cereálie a na adaptabilitu tohto druhu na slovenské podmienky . Na našom výskumnom ústave máme až 17 odrôd mrlíka čílskeho. Na základe nášho výskumu môžeme povedať že, táto plodina nedosahuje vysokú úrodu, ale jej výhodou sú nízke vstupné náklady na pestovanie. Zároveň je vhodná do oblastí s limitovanými vstupmi ako napríklad chránené krajinné oblasti a klimaticky menej vhodné podmienky.

Quinoa vyzerá ako obilnina, ale v skutočnosti ide o pseudoobilninu? Čo to znamená?
Pseudoobilnina je nepravá obilnina. Obilniny majú plod zrno, ale plodom  mrlíka čílskeho je nažka. V nej sa nachádzajú sploštené semená guľovitého tvaru, ktoré môžu mať rôznu farbu.

V CVRV Piešťany funguje aj Génová banka Slovenska v ktorej sú uchované semená genetických zdrojov rastlín v životaschopnom stave. Koľko druhov rastlín máte v banke uložených?
Nachádza sa tam 17158 vzoriek druhov rastlín.

Máte aj nejaké špeciálne semená, ktoré sa v žiadnej inej génovej banke nenachádzajú?
Úlohou banky je zachovávať a udržiavať hlavne domáci genofond, to znamená, že máme zberať a uchovávať domáce odrody rastlinných druhov určených pre výživu a poľnohospodárstvo.

Aké sú súčasné svetové trendy svetového výskumu rastlín?
Ja som zodpovedná za liečivé rastliny a pseudoobilniny v Génovej banke SR, preto odpoviem na túto otázku z môjho pohľadu. Svetový výskum sa orientuje na prírodné liečivá napríklad výťažky z rastlín rodu Origanum(majorán), Mentha(mäta), Plantago (skorocel), Achillea(rebríček) a mnohé ďalšie, ktoré sa prirodzene vyskytujú aj na území  Slovenska. U menej známych druhov sa skúša introdukcia do veľkovýroby na spracovanie pre farmaceutické účely.  Z hľadiska pseudocereálií sa robí výskum na mrlíku a láskavci, hlavne odrodovej skladbe a mechanizácii výroby v poľnohospodárstve a na účely potravinárskeho spracovania. Zo strany spotrebiteľov je záujem o vlákninu, ktorá sa izoluje zo semien rastlín. Dnes sa dá kúpiť v lekárni napríklad láskavcová vláknina.

V akých plodinách vidíte vy budúcnosť  poľnohospodárskej výroby?
Podľa môjho súkromného názoru, bude budúcnosť poľnohospodárskej výroby hlavne v kvalitných potravinách či sú to už obilniny, strukoviny alebo aj olejniny. Po rôznych potravinových škandáloch o ktorých sa dozvedáme z médií, si ľudia uvedomili, že nie množstvo, ale kvalita je dôležitá.  Poľnohospodárske družstvá a farmári na Slovensku dokážu vyrobiť kvalitné potravinárske suroviny na domáci trh, ale nedokážu bojovať s nerovnými podmienkami v rámci EU. Mám na mysli dotácie, ktoré sú výrazne vyššie v okolitých krajinách. Preto bude budúcnosť poľnohospodárskej výroby závisieť aj od dotačnej politiky štátu. Osobne si myslím, že určite bude veľký záujem práve o „zdravé potraviny“ ako napríklad pohánka, špalda, ovos, raž a ražný chlieb. Určite by bol tiež veľký záujem o zeleninu z domácej produkcie.