Ústav svetovej literatúry a Prognostický ústav Slovenskej akadémie vied predstavili za podpory Centra excelentnosti SAV CESTA výsledky zaujímavého prieskumu, ktorý sa zaoberal sebareflexiou spoločenských a humanitných vedcov zo SAV.

Prieskumu sa zúčastnilo 155 tvorivých pracovníkov a kvôli reprezentatívnosti bol spracovaný metódou poststratifikácie.

Otázky sa týkali hodnotenia vlastnej práce a jej významu, či spokojnosti s pracovnými podmienkami a úlohy vedcov v kontexte znižovania významu spoločenských a humanitných vied.

Autori prieskum odôvodňujú aj nedostatkom fundovanej a štatisticky vyhodnotenej sebareflexie vedcov na Slovensku, ktoré by sa mohli využiť napríklad v procese transformácie vedy, či prebiehajúcej transformácie Slovenskej akadémie vied.

Podobný prieskum vznikol na Slovensku v roku 1999 v rámci výskumného projektu „Sebareflexia literárnych vedcov na Slovensku“.

Nespokojní s financiami

Z prieskumu napríklad vyplynulo, že až 74 % vedcov nie je spokojných s financovaním výskumných aktivít. Pritom drvivá väčšina vedcov (84 %) si myslí, že získavanie finančných prostriedkov na základný výskum by malo byť predovšetkým zodpovednosťou štátu, nie samotnej vedeckej komunity.

Humanitní a spoločenskí vedci považujú základný výskum za spoločensky dôležitejší než aplikovaný výskum. 45 % respondentov dalo vyššiu spoločenskú relevanciu základnému výskumu, 10 % aplikovanému, 45 % odpovedalo aj - aj. Pravdepodobne to súvisí s tým, že humanitní a spoločenskí vedci robia v prvom rade základný výskum. Chápanie aplikovaného výskumu sa pritom u nich veľmi líšilo.

O humanitných a spoločenských vedcoch je taktiež známe, že svoj výskum realizujú individuálne v oveľa väčšej miere ako je to v prípade prírodných vied, kde vedci pracujú v rámci výskumných tímov. Potvrdil to aj prieskum. 46 % vedcov pracuje podľa neho prevažne individuálne, 2 % prevažne v kolektíve a 48 % rovnomerne individuálne a v kolektíve.

Na druhej strane sa ukázalo, že úplne bežné sú tímy v rámci interdisciplinárneho výskumu, keď 88 % respondentov uviedlo, že sa pravidelne, alebo príležitostne podieľajú aj na takomto výskume. V takom prípade však uprednostňujú disciplíny v rámci spoločenských a humanitných vied pred prírodnými vedami a predovšetkým pred technickými vedami.

Medzinárodná spolupráca viazne

V ďalšej otázke zase ohodnotilo 58 % respondentov svoj výskum ako medzinárodný štandard, 20 % dokonca ako medzinárodnú špičku.To približne zodpovedá aj výsledkom hodnotiacej správy Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry, ktorá merala výkonnosť výskumných tímov a indvididuálnych výskumníkov na SAVke.

Prieskum sa pýtal aj na medzinárodný rozmer výskumu. Len viac ako 40 % vedcov uviedlo, že pracuje prevažne so zahraničnými partnermi. Zároveň až 27 % vedcov nikdy nepracovalo v medzinárodnom projekte. Táto štatistika svedčí skôr o tom, že niektorí výskumníci sa orientujú skôr na domácu akademickú obec. Týka sa to najmä mladších a starších výskumníkov. Taktiež 41 % vedcov tvrdí, že výsledky ich práce sú určené skôr pre domáce než zahraničné prostredie.

Prekvapujúce je aj to, že výsledky výskumnej práce takmer tretiny respondentov sú určené skôr alebo v rovnakej miere laickej verejnosti ako odbornej komunite. Zle je vnímané aj spoločenské uznanie vedeckej práce, keď takmer každý vedec (94 %) povedal, že verejnosť vôbec alebo nedostatočne oceňuje výsledky ich práce.

Až 99 % vedcov súhlasí, že vedci majú ovplyvňovať verejnú diskusiu, predovšetkým z pozície odborníka vo vlastnom odbore, ale v menšej miere aj kvôli vlastnému občianskemu presvedčeniu.

Prieskum bol prezentovaný v rámci semináru, na ktorom účastníci diskutovali o využiteľnosti týchto výsledkov napríklad v kontexte transformácie vedy na Slovensku, zvýšenia vnímania dôležitosti výskumu, či možností rozvoja interdisciplinárnej spolupráce. Vedci uvažujú aj o rozšírení prieskumu na ďalšie odbory.