Prieskum Eurobarometer prebiehal formou osobných rozhovorov od apríla do mája tohto roku na vzorke tisíc respondentov zo Slovenska a celkovo 26 563 respondentov z celej Európskej únie v rámci rôznych demografických a sociálnych skupín.

Výsledky sa tak dajú porovnať aj v celoeurópskom meradle. Prieskum napríklad odhalil, že viac ako tri štvrtiny Európanov považuje vedu a technológie za pozitívne pre spoločnosť.

Eurobarometer však tiež ukázal nižší záujem ľudí na Slovensku o vedu a technológie, ako aj nižšiu informovanosť v porovnaní s inými krajinami. O pokrok vo vede a technológiách sa zaujíma len menej ako polovica opýtaných Slovákov (43 %), kým v Európe je to v priemere nadpolovičná väčšina (54 %).

Neinformovanosť o vývoji vo vede a technológiách pociťuje až dve tretiny Slovákov (67 %), čo je viac ako európsky priemer (58 %).

Na druhej strane až 79 % Slovákov považuje prínos vedy a technológií na spoločnosť za pozitívny. Zo sociálnej štruktúry respondentov vyplynulo, že čím vyššie mal respondent vzdelanie, tým častejšie považoval prínos vedy za pozitívny. 61 % respondentov si zase myslí, že veda a technológie robia život ľahším, pohodlnejším a zdravším.

Najviac sa o vedu a technológie zaujímajú vo Švédsku (77 %), Luxembursku (69 %), Dánsku a Holandsku (68 %). Najmenej v susednej Českej republike (33 %). Celkovo však môžeme z tohto porovnania vyvodiť záver, že záujem o vedu je vyšší v krajinách s väčšou finančnou podporu vedy a kvalitnejšími vedeckými výstupmi. A tieto faktory vlastne kopírujú odpovede aj pri ďalších otázkach.  

Vedcom veríme

Ako najdôležitejší zdroj informácií o vedeckých a technologických novinkách uviedli slovenskí respondenti Eurobarometra televíziu (65%). Po nej nasledujú noviny a časopisy (52 %), internetové stránky (33 %), rádio (20 %), knihy (12 %), a napokon sociálne siete a blogy (11 %).

V ďalšej sa otázke sa EÚ pýtala na najkvalifikovanejšie osoby, pokiaľ ide o informovanie o vplyve vedeckého a technologického vplyvu na spoločnosť.

Ukázalo sa, že ľudia najviac dôverujú vedcom z verejných výskumných inštitúcií a univerzít (75 %) a vedcom zo súkromných vedeckých inštitúcií (43 %). Menej napríklad dôverujú environmentálnym organizáciám (21 %), novinárom (16 %), či vládnym politikom (7 %).

Zároveň respondenti pripustili určité obavy z rizík, ktoré so sebou nové technológie prinášajú, pokiaľ ide o ľudské zdravie alebo životné prostredie. Pozornosť by sa mala podľa drvivej väčšine opýtaných venovať aj etickým otázkam vedy (84 %), či rodovej rovnosti (87 %).

Na záver ešte niečo k čoraz častejšie diskutovanej otázke. Až 79 % respondentov v Európe uviedlo, že výskum, financovaný z verejných zdrojov, by mal byť dostupný online bez poplatkov.