Unikajú mladé „slovenské mozgy“ do zahraničia?
— Lenka UherováPodľa najnovšieho prieskumu zameraného na „únik mozgov“ označovaného aj ako „brain drain,“ nie sú finančné ohodnotenie a lepšie podmienky na život jedinou motiváciou mladých nevrátiť sa na Slovensko. Výskum vykonal Sociologický ústav SAV v spolupráci s Fakultou sociálnych a ekonomických vied UK.
Tlačová konferencia Brain Drain, zdroj: Gabriel Kuchta, SAV
Príťažlivá cudzina
Na Slovensku prevláda mienka, že ak majú mladí Slováci možnosť, uprednostňujú štúdium v zahraničí pred rodnou krajinou, a domov sa už nevracajú. Podľa posledného prieskumu OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) z roku 2012 študuje v zahraničí približne 15% slovenských študentov. Slovensko sa tak stalo po Luxembursku a Islande treťou krajinou s najvyšším počtom študentov v zahraničí.
Keďže vedci v projekte Brain Drain 2014 nemohli sledovať, ktorí študenti sú v zahraničí, a ktorí doma, výskumníci sa pýtali vzorky 200 rodičov, ktorých deti študovali v zahraničí (nerátali sa krátkodobé pobyty ako ERASMUS). Výsledky ukázali, že iba štyria až piati študenti z desiatich sa po dvoch a viac rokoch vrátia späť na Slovensko.
„Špecifickou skupinou sú tiež študenti, ktorí počas štúdia v zahraničí nebývali, ale za štúdiom denne dochádzali. Týka sa to najmä študujúcich v Rakúsku a Česku. Z jedenástich takýchto absolventov žili desiati v čase výskumu na Slovensku,“ uviedol v svojej prezentácii sociológ Miloslav Bahna. Až 65 percent Slovákov študujúcich v zahraničí si vyberá práve Českú republiku.
Prečo si také vysoké množstvo Slovákov vyberá pre štúdium zahraničie? „Hlavným dôvodom pre výber zahraničnej školy bola podľa rodičov študentov kvalita, renomé zahraničnej školy a presvedčenie, že diplom z prestížnej univerzity zabezpečí potomkovi lepšie uplatnenie,“ uviedla Oľga Gyarfášová z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK na tlačovej konferencii.
Druhým, možno prekvapivým dôvodom odchodu do zahraničia je napríklad neprijatie študenta na slovenskú školu. Zaváži aj absencia špecializácií na Slovensku, nové skúsenosti, či zdokonalenie sa v cudzom jazyku.
Dva paralelné životy
Vedci v prieskume zistili aj to, že až 51 percent študujúcich v zahraničí nemá záujem vrátiť sa po škole späť na Slovensko.
Ukázalo sa tiež, že lepšie životné podmienky a finančné ohodnotenie nie sú jediným faktorom, prečo mladí ostávajú v cudzej krajine. Už počas štúdia si totiž väčšina z nich zariadí v cudzine nový život , alebo im jednoducho vyhovuje tamojšia kultúra. Výsledky ukázali aj to, že oproti štrnástim percentám chlapcov, až tridsaťštyri percent dievčat má zahraničného partnera.
Aká je motivácia tých, ktorí sa po skončení školy vracajú na Slovensko? Najčastejšie sú to osobné vzťahy. Čerství absolventi tu majú rodinu, priateľov, chcú si tu kúpiť nehnuteľnosť a usadiť sa na Slovensku. Ďalšími dôvodom je chuť uplatniť skúsenosti doma a zlepšiť tak Slovensko, či koniec študijného štipendia.
Vedcov tiež zaujímali faktory, ktoré ovplyvňujú návrat študentov na Slovensko. Zistili, že ak má študent oboch rodičov vysokoškolsky vzdelaných, klesá šanca, že sa vráti.
Naopak šancu na návrat zvyšuje dobrá finančná situácia rodičov, ich túžba po návrate dieťaťa (hlavne u jedináčikov), či dlhé odlúčenie. Zaujímavosťou je, že rodičia menej túžia po návrate dieťaťa, ak v minulosti navštevovalo bilingválne gymnázium.
Pozitívne podľa vedcov je, ak slovenskí študenti získavajú v zahraničí vzdelanie, a potom ho uplatnia doma. Sociológ Miloslav Bahna ale upozorňuje, že napriek tomu ide o dvojsečnú zbraň, pretože druhá polovica ostáva v zahraničí.
Autor infografiky: Frédérique Hazéová
Komentáre